Evanjelický › Nehemiáš › 5

Nehemiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Boj proti vykorisťovaniu1 Zrazu sa strh­lo veľké bedákanie ľudu a žien proti vlast­ným židov­ským súk­meňov­com. 2 Nie­ktorí hovorili: Svojich synov a svoje dcéry dávame do zálohy, aby sme do­stali obilie, najed­li sa a os­tali nažive. 3 Nie­ktorí hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohy, aby sme do­stali obilie v tom­to hlade. 4 Boli aj takí, ktorí hovorili: Na svoje polia a vinice sme si požičali peniaze na daň kráľovi. 5 Naše telá sú pred­sa také ako telá našich súk­meňov­cov a naši synovia sú ako ich synovia. A hľa, my musíme ujar­movať svojich synov a svoje dcéry ako ot­rokov - a nie­ktoré z našich dcér sú už aj ujar­mené, a my sme bez­moc­ní, keďže naše polia a vinice pat­ria iným. 6 Keď som počul ich bedákanie a tieto reči, vzplanul som veľkým hnevom. 7 Keď som po­uvažoval o tom sám v sebe, vzal som na zod­poved­nosť šľach­ticov a predákov a po­vedal som im: Vy úžer­níčite každý na úkor svoj­ho brata. Nato som usporiadal proti nim veľké zhromaždenie 8 a po­vedal som im: My sme vy­kúpili svojich židov­ských bratov, ktorí boli predaní po­hanom, na­koľko to od nás záviselo, vy však sami predávate svojich bratov, takže sa sami musia predávať nám. Nato umĺk­li a nenašli slova. 9 Ďalej som po­vedal: Ne­pek­nú vec robíte. Nech­cete chodiť radšej v báz­ni pred naším Bohom, ako byť po­tupovaní našimi po­han­skými ne­priateľmi? 10 Ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze i obilie. Od pusťme im ten­to dlh! 11 Vráťte im ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, aj úroky z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali. 12 Nato od­vetili: Vrátime, a nebudeme od nich nič požadovať. Urobíme, ako hovoríš. Vtedy som za­volal kňazov a za­prisahal som ich, že budú podľa toho konať. 13 Vy­triasol som aj záhyby svoj­ho rúcha a po­vedal som: Nech tak Boh vy­trasie z domu i majet­ku každého jed­not­liv­ca, ktorý by nedod­ržal toto slovo, a nech bude tak­to vy­trasený a prázd­ny. Nato celý zbor pri­svedčil: Amen! Po­tom oslavovali Hos­podina. A ľud robil, ako sľúbil. Nehemiášova príkladná obetavosť14 Odo dňa, ako ma kráľ ustanovil za mies­to­držiteľa v Jud­sku, to jest za dvanásť rokov, od dvad­siateho až do trid­siateho druhého roku kráľa Ar­taxer­xa, ani ja ani moji bratia sme nejed­li mies­to­držiteľs­ký chlieb. 15 Predošlí mies­to­držitelia, ktorí boli predo mnou, zaťažovali ľud a brali od neho den­ne na chlieb a víno po štyrid­sať šekelov strieb­ra; aj ich sluhovia vy­užívali svoju moc nad ľudom, ale ja som tak nerobil z báz­ne pred Bohom. 16 Ba chytil som sa i do práce na hrad­bách, hoci sme nezís­kali pole, a všet­ci moji služob­níci boli tam zhromaždení pri práci; 17 ba pri mojom stole jedávalo asi stopäťdesiat pop­red­ných Židov, aj tí, ktorí pri­chádzali k nám spomedzi po­hanov žijúcich okolo nás. 18 To, čo sa pri­pravovalo na jeden deň: jeden vôl, šesť vy­braných oviec a hydina, to bolo pri­pravované na moje trovy; k tomu každých desať dní hod­ne roz­ličného vína, no jed­nako som si mies­to­držiteľs­ký dôchodok nenárokoval, lebo robota zaťažovala ten­to ľud. 19 Pamätaj, Bože môj, k môj­mu dob­ru na všet­ko, čo som vy­konal pre ten­to ľud.