Evanjelický › Joel › 2

Joel

• 1
• 2
• 3
• 4

Deň Hospodinov hrozí1 Za­trúb­te na roh na Si­one, na pop­lach kričte na mojom svätom vr­chu, nech sa trasú všet­ci obyvatelia krajiny, lebo pri­chádza deň Hos­podinov. Áno, blíz­ko 2 je deň tmy a tem­noty, deň ob­lakov a mrákavy. Ako ran­ný ús­vit po vr­choch rozp­res­tiera sa počet­ný a moc­ný ľud, akého nebolo od vekov, ani po ňom nebude až do čias naj­vzdialenejších po­kolení. 3 Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záh­rada Éden je pred ním celá krajina a za ním pus­tá púšť. A nič ne­utečie pred ním. 4 Na­pohľad vy­zerajú ako kone a bežia ako tátoše. 5 S rachotom vozov po­skakujú po končiaroch vr­chov, sú ako pras­kot plápolajúceho ohňa, ktorý požiera slamu, ako moc­ný, do boja zoradený ľud. 6 Národy sa zvíjajú pred nimi a všet­ky tváre planú strachom. 7 Bežia ako hr­dinovia, vy­stupujú na hrad­by ako bojov­níci. Každý ide svojou ces­tou, ne­zmení svoju dráhu. 8 Ni­kto ne­vráža do druhého, každý ide svojím smerom. Prenik­nú cez oštepy, ne­prerušia beh. 9 Vtrh­nú do mes­ta, vy­beh­nú na hrad­by, vy­stúpia na domy, vlezú ok­nom ako zlodeji. 10 Zem sa za­trasie pred nimi, nebesá sa za­chvejú; sln­ko a mesiac stem­nejú a hviez­dy stratia svoj jas. 11 Hos­podin vy­dá hlas pred svojím voj­skom, lebo je veľmi veľký Jeho tábor a moc­ný je ten, čo spl­ní Jeho slovo. Lebo veľký je deň Hos­podinov a pre­hroz­ný. Kto ho môže zniesť? Výzva k obráteniu12 Teraz však - znie výrok Hos­podinov - vráťte sa ku mne celým srd­com a pôs­tom, plačom a nárekom! 13 Roz­trh­nite si srd­cia, a nie šaty, vráťte sa k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, lebo je milos­tivý a milo­sr­d­ný, zhovievavý a hoj­ný v milos­ti, lebo Mu je ľúto spôsobiť po­hromu. 14 Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požeh­nanie, takže bude po­kr­mová obeť a úliat­ba pre Hos­podina, vášho Boha. 15 Za­trúb­te na roh na Si­one! Za­sväťte pôst, zvolaj­te sláv­nost­né zhromaždenie! 16 Zhromaždite ľud, po­sväťte zbor, zvolaj­te starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vy­j­de ženích zo svojej izby i mladucha zo svojej komôr­ky. 17 Medzi pred­sieňou a ol­tárom nech plačú kňazi, služob­níci Hos­podinovi, a nech prosia: Ušet­ri svoj ľud, Hos­podine, a ne­vydaj na po­tupu svoj dedičný podiel, aby sa po­hania z neho ne­vys­mievali. Prečo majú vravieť medzi sebou: Kde je ich Boh? Božia odpoveď na pokánie ľudu18 Vtedy sa Hos­podin roz­hor­lil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom. 19 Hos­podin od­povedal svoj­mu ľudu: Aj­hľa, po­sielam vám obilie, mušt i olej, a na­sýtite sa tým. A už vás ne­vydám na po­tupu medzi po­han­mi. 20 Vzdialim od vás ne­priateľa zo severu a zaženiem ho do vy­pra­hnutej a pus­tej krajiny, jeho pred­ný voj do východ­ného mora a jeho za­dný voj do západ­ného mora. Vy­stupovať bude z neho zápach a hnilob­ný pach, lebo si počínal velikášs­ky. 21 Neboj sa, zem, jasaj a teš sa, lebo Hos­podin vy­konal veľkú vec. 22 Neboj­te sa, poľné zvieratá, lebo step­né pas­tviny sa za­zelenajú, lebo stromy donesú ovocie, figov­ník a vinič vy­dá bohatú úrodu. 23 Deti Si­ona, jasaj­te; tešte sa z Hos­podina, svoj­ho Boha, veď dal vám spásonos­ný dážď, jesen­ný i jar­ný dážď ako prv. 24 Hum­ná budú pl­né obilia, lisy budú pre­tekať muštom i olejom. 25 Tak na­hradím vám roky, v ktorých žrali kobyl­ky a chrús­ty, koníky i húsenice, moje veľké voj­sko, ktoré som po­slal proti vám. 26 Do sýtos­ti budete jedávať a chváliť meno Hos­podina, svoj­ho Boha, ktorý podiv­ne na­kladal s vami. Môj ľud nebude navždy za­han­bený. 27 Po­znáte, že ja som upro­stred Iz­raela, že ja som Hos­podin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy za­han­bený.