Evanjelický › Joel › 4

Joel

• 1
• 2
• 3
• 4

Súd nad národmi1 Lebo, hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď zmením údel Júdu a Jeruzalema, 2 zhromaždím všet­ky národy, za­vediem ich do údolia Jóšáfát, a tam sa budem s nimi súdiť pre môj ľud a pre moje dedičs­tvo, pre Iz­rael, pre­tože ho rozp­týlili medzi po­hanov, moju krajinu si roz­delili 3 a o môj ľud žrebovali. Chlap­ca dávali za ne­vies­t­ku a dievča predávali za víno, a tak pili. 4 Čo ste vy pre mňa, Týrus a Sidon i všet­ky ob­las­ti Filištín­ska? Chcete mi od­platiť za nejaký čin? Ak chcete niečo vy­konať proti mne, rých­lo vrátim na vaše hlavy vaše výčiny. 5 Veď ste po­brali moje strieb­ro a zlato a moje najk­rajšie klenoty ste zanies­li do svojich chrámov. 6 Júdej­cov a Jeruzalemčanov ste predávali Grékom, aby ste ich od­stránili z ich územia. 7 Ale ja ich po­vzbudím k ná­vratu z mies­ta, na ktoré ste ich predali, a váš čin vrátim na vašu hlavu. 8 Vašich synov a vaše dcéry predám do rúk Júdej­cov a oni ich predajú Sabej­com, ďalekému národu; lebo Hos­podin pre­hovoril. 9 Hlásaj­te toto medzi národ­mi, vy­hlás­te svätú voj­nu! Pre­buďte hr­dinov! Nech sa do­stavia a pri­stúpia všet­ci bojov­níci! 10 Pre­kuj­te svoje pluhové rad­lice na meče a svoje vinár­ske nože na oštepy! Slabý nech po­vie: Som hr­dina. 11 Ponáhľaj­te sa a príďte, všet­ky okolité národy, a zhromaždite sa tam! Pri­veď, Hos­podine, svojich hr­dinov! 12 Nech sa pre­budia a prídu národy do údolia Jóšáfát, lebo tam si za­sad­nem, aby som súdil všet­ky okolité národy. 13 Chop­te sa kosáka, lebo do­zrela žat­va; poďte, šliapaj­te, lebo lis je pl­ný, pre­tekajú kade. Hej, veľká je ich zlomyseľnosť. 14 Davy a davy sú v Údolí roz­hod­nutia, lebo blíz­ko je deň Hos­podinov v Údolí roz­hod­nutia. 15 Sln­ko a mesiac sa za­tmejú a hviez­dy stratia svoj jas. 16 Hos­podin skrík­ne na Si­one a z Jeruzalema vy­dá svoj hlas, takže sa za­chvejú nebesá i zem. Ale Hos­podin je útočis­kom pre svoj ľud a pev­nosťou pre Iz­rael­cov. 17 Vtedy po­znáte, že ja som Hos­podin, váš Boh, a pre­bývam na Si­one, na svojom svätom vr­chu. Po­tom Jeruzalem bude svätý a cudzin­ci už cezeň ne­prej­dú. 18 V ten deň vlh­núť budú vr­chy muštom, pahor­ky pre­tekať budú mliekom a vo všet­kých jud­ských riečis­kách po­tečie voda. A prameň bude vy­vierať z domu Hos­podinov­ho a bude na­pájať Údolie akácií. 19 Egypt sa pre­mení na pu­statinu a Edóm na pus­tú step pre násilie nad Júdej­cami, pre­tože prelievali ne­vin­nú krv v ich krajine. 20 Ale Júda ostane naveky a Jeruzalem po všet­ky po­kolenia. 21 Po­mstím ich krv, ktorú som ešte ne­pom­stil, lebo Hos­podin pre­býva na Si­one.