Roháček › Nehemiáš › 2

Nehemiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Nehemiášovi dovolené odísť do Jeruzalema.1 A stalo sa v mesiaci nísane dvad­siateho roku kráľa Ar­taxer­xa, keď bolo víno pred ním, že som vzal víno a podal som kráľovi. A nebýval som smut­ný pred ním. 2 Pre­to mi po­vedal kráľ: Prečo je smut­ná tvoja tvár, keď nie si ne­moc­ný? To nie je iné ako zár­mutok srd­ca. A bál som sa náram­ne. 3 Vtedy som po­vedal kráľovi: Nech žije kráľ na veky! Jako by nebola smut­ná moja tvár, keď je mes­to, domovina hrobov mojich ot­cov, spus­tošené, a keď sú jeho brány strávené ohňom. 4 Na to mi po­vedal kráľ: O čože tedy žiadaš? A ja som sa medzi tým modlil Bohu nebies. 5 A po­vedal som kráľovi: Jest­li sa to vidí kráľovi za dob­ré, a jest­li sa ti ľúbi tvoj služob­ník, prosím, žeby si ma po­slal do Jud­ska, do mes­ta hrobov mojich ot­cov, aby som ho zase vystavil. 6 A kráľ mi po­vedal (a kráľov­ná sedela vedľa neho): Do­kedy po­tr­vá tvoja ces­ta, a kedy sa na­vrátiš? A ľúbilo sa to kráľovi, a po­slal ma a udal som mu is­tý čas. 7 Po­tom som po­vedal kráľovi: Jest­li sa to vidí kráľovi za dob­ré, nech mi dajú lis­ty na voj­vodov za riekou, aby mi dali prej­sť, do­kiaľ ne­prij­dem do Jud­ska, 8 jako aj list na Azafa, do­zor­cu kráľov­ho lesa, aby mi dal drevo po­kryť hradami brány hradu, ktorý pat­rí domu Božiemu, a pre múry mes­ta a pre dom, do ktorého voj­dem. A kráľ mi dal všet­ko podľa toho, jako bola dob­rá ruka môj­ho Boha nado mnou. 9 A tak som prišiel k voj­vodom za riekou a od­dal som im lis­ty kráľove. A kráľ po­slal so mnou i veliteľov voj­ska i jazd­cov. Prípravy staväť Jeruzalem. Nepriatelia.10 A keď to počul San­bal­lat Choron­ský a Tobiáš, am­mon­ský sluha, náram­ne sa im to neľúbilo, že prišiel človek hľadať dob­ré synov Iz­raelových. 11 A keď som prišiel do Jeruzalema, po­budol som tam tri dni. 12 Po­tom som vstal vnoci ja a nie­koľko málo mužov so mnou a ne­oz­námil som ni­komu, čo dal môj Bôh do môj­ho srd­ca, aby som vy­konal pre Jeruzalem, a ne­mal som so sebou hoväda krome hoväda, na ktorom som jaz­dil. 13 A vy­šiel som bránou Údolia vnoci, a to von proti Dračej stud­ni a ku Hnoj­nej bráne a ob­hliadal som múry Jeruzalema, ktoré boly mies­tami sborené, a jeho brány boly strávené ohňom. 14 A prešiel som k Stud­ničnej bráne a k ryb­níku kráľov­mu; ale tam nebolo mies­ta pre hovädo, aby bolo prešlo podo mnou. 15 A tak som išiel hore dolinou potoka vnoci a ob­hliadal som múr. Po­tom som sa vrátil a vošiel som bránou Údolia a tak som sa na­vrátil. 16 Ale po­hlavári od správy ne­vedeli, kde som chodil alebo čo som robil, ani som toho dovtedy nebol oznámil ani Židom ani kňazom ani pop­red­ným ani po­hlavárom ani ostat­ku tých, ktorí konali prácu. 17 A tak som im po­vedal: Vy vidíte to zlé, v ktorom sme, že Jeruzalem je spus­tošený, a že jeho brány sú zničené ohňom. Poďte a vy­stav­me múr Jeruzalema a nebuďme ďalej po­tupou. 18 A keď som im oznámil o dob­rej ruke svoj­ho Boha, ktorá bola nado mnou, a k tomu aj slová kráľove, ktoré mi po­vedal, riek­li: Vstaneme a vy­stavíme! A tak po­sil­nili svoje ruky na dob­ré. 19 A keď to počul San­bal­lat Choron­ský a Tobiáš, am­mon­ský sluha, a Gešem Arab­ský, po­smievali sa nám, po­hŕdali nami a vraveli: Čože je to jaká vec, ktorú to tu robíte? Či sa azda chcete sprotiviť kráľovi? 20 A ja som im od­povedal a riekol som im: Bôh nebies je to, ktorý nám dá, aby sa nám to podarilo, a my, jeho služob­níci, vstaneme a vy­stavíme. Ale vy ne­máte dielu ani práva ani pamiat­ky v Jeruzaleme.