Roháček › Nehemiáš › 4

Nehemiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Hnev a úklady nepriateľov. Stavitelia Jeruzalema sa modlia a strážia. So zbraňou v ruke.1 A stalo sa, keď počul San­bal­lat, že znova staviame múr, roz­pálil sa ­hnevom a veľmi sa rozľútil a po­smieval sa Židom 2 a po­vedal pred svojimi brat­mi a p­red vojskom Samárie a riekol: Čo to robia tí mizer­ní Židia? Či im to ponechajú? Či budú obetovať? Či do­končia za deň? Či azda vzkriesia tie kamene z hromád prachu, ktoré sú pred­sa spálené?! 3 A Tobiáš Am­mon­ský bol vedľa neho a po­vedal: Ale aj to, čo vy­stavia, ak prij­de hore líška, sborí ich kamen­ný múr. - 4 Počuj, náš Bože, lebo opo­vr­hujú na­mi, a ob­ráť ich po­tupu na ich hlavu a vy­daj ich v lúpež v zemi zajatia. 5 A ne­prik­ry ich ne­právos­ti, a ich hriech nech nie je vy­tretý zp­red tvojej tvári, pre­tože ťa popudzovali pred staväjúcimi. 6 A tak sme staväli múr, až bol celý múr spojený až do svojej polo­vice. A srd­ce ľudu bolo ochot­né konať. 7 A stalo sa, keď počul San­bal­lat, Tobiáš, Arabi, Am­moniti a Ašdóďania, že sa opravujú múry Jeruzalema, že sa začaly za­tarasovať trh­liny, veľmi sa roz­pálili hnevom. 8 A spik­li sa všet­ci do­ved­na, že prij­dú bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok. 9 Pre­to sme sa mod­lili svoj­mu Bohu a po­stavili sme stráž proti nim vod­ne i vnoci, pre­tože sme sa ich báli. 10 A Júda po­vedal: Klesá sila nosiča, a narúcaného prachu je mnoho, nuž my nebudeme môcť staväť na múre. 11 A naši protiv­níci riek­li: Ne­zvedia ani ne­uvidia, len až voj­deme do ich stredu a po­bijeme ich a za­stavíme to dielo. 12 A stalo sa, keď prišli Židia, ktorí bývali vedľa nich, že nám riek­li aj desaťkrát, a to z každého toho mies­ta, vraj na­vráťte sa k nám! 13 Pre­to som po­stavil s­tráž od dola mies­ta za múrom, na ot­vorených mies­tach, a po­stavil som ľud po čeľadiach s ich mečami, s ich kopijami a s ich lukami. 14 A keď som to videl, vstal som a riekol som pop­red­ným a po­hlavárom správy a os­tat­ným z ľudu: Neboj­te sa ich, ale pamätajte na Pána, veľkého a strašného, a bojuj­te za svojich bratov, za svojich synov a za svoje dcéry, za svoje ženy a za svoje domy! 15 A stalo sa, keď počuli naši ne­priatelia, že nám je to oznámené, vtedy zmaril Bôh ich radu, a tak sme sa všet­ci na­vrátili k múru, každý ku svojej práci. 16 Ale bolo od toho dňa tak, že jed­na polovica mojich sluhov konala prácu, a ich d­ruhá polovica držala kopije, štíty a luky a mala ob­lečené panciere, a kniežatá s­tály za celým domom Júdovým. 17 A teda tí, ktorí staväli na múre, jako aj tí, ktorí nosili bremä, robili; každý jednou svojou rukou robil dielo a druhou držal zbraň. 18 A tak tedy tí, ktorí staväli, každý mal svoj meč pri­pásaný na svojich bed­rách, a tak staväli, a trubač s­tál vedľa mňa. 19 A po­vedal som pop­red­ným a po­hlavárom správy jako aj ostatným z ľudu: Práce je mnoho a je roz­siah­la, a my sme rozt­rúsení po múre, ďaleko jeden od druhého. 20 P­reto na mies­to, z ktorého by ste počuli zvuk trúby, ta sa shromaždíte k nám. Náš Bôh bude bojovať za nás. 21 A tak sme pracovali na diele, a polo­vica ich držala kopije od skorého rána, ako vzišla zora, až do­kiaľ ne­vyšly hviez­dy. 22 Toho času som tiež po­vedal ľudu: Každý aj so svojím sluhom nech nocuje vnút­ri v Jeruzaleme, a budú nám vnoci strážou a vod­ne budú konať prácu. 23 A tak ani ja ani moji bratia ani moji služob­níci ani mužovia stráže, ktorí boli za mnou, ne­vyz­liekali sme svojich šiat. Každý išiel so svojou zbraňou po vodu.