Ekumenický › Žalmy › 79

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Bože, do tvojho dedičstva vtrhli pohania1 Ásafov žalm. Bože, do tvoj­ho dedičs­tva vtrh­li po­hania, poškvr­nili tvoj svätý chrám a Jeruzalem zmenili na rumovis­ko.
2 Mŕt­voly tvojich služob­níkov vy­dali za po­krm nebes­kým vtákom, telá tvojich zbožných dravej zveri.
3 Ich krv prelievali ako vodu okolo Jeruzalema a ne­mal ich kto po­chovať.
4 Svojim susedom sme sa stali terčom po­tupy, svoj­mu okoliu sme na po­smech a hanu.
5 Do­kedy ešte, Hos­podin? Chceš sa stále hnevať? Do­kedy bude tvoja žiar­livosť horieť ako oheň?
6 Vy­lej svoje roz­horčenie na po­hanov, ktorí ťa ne­uz­návajú, na kráľov­stvá, čo ne­vzývajú tvoje meno!
7 Veď zožierali Jákoba a pus­tošili jeho obyd­lia.
8 Ne­vyčítaj nám viny pred­kov, ponáhľaj sa nám v ústrety so svojím zľutovaním, lebo sme cel­kom bez­moc­ní.
9 Po­môž nám, Bože, naša spása, pre slávu svoj­ho mena! Vy­sloboď nás a od­pusť nám hriechy pre svoje meno!
10 Prečo majú po­hania vravieť: Kde je ich Boh? Nech po­hania pred našimi očami po­znajú po­mstu za preliatu krv tvojich sluhov!
11 Nech k tebe prenik­ne vzdychanie zajatých! Mocou svoj­ho ramena za­chovaj synov od­súdených na sm­rť.
12 Našim susedom sedem­násob­ne od­plať do lona hanobenie, ktorým ťa tupili, Pane!
13 My, tvoj ľud, ovce na tvojej pas­tve, budeme ti ďakovať naveky, z pokolenia na po­kolenie rozp­rávať o tvojich chvályhod­ných činoch.