Ekumenický › Žalmy › 78

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Ľud môj, počúvaj moje poučenie!1 Ásafov po­učný žalm. Ľud môj, počúvaj moje po­učenie! Svoje ucho na­kloň k slovám mojich úst.
2 Chcem hovoriť prís­lovia, vy­rozp­rávať záhad­né príbehy dáv­nych čias,
3 čo sme počuli a po­známe, o čom nám ot­covia rozp­rávali.
4 Nezatajíme ich deťom, budúcemu po­koleniu roz­povieme sláv­ne skut­ky Hos­podina, jeho moc a divy, ktoré urobil.
5 Jákobovi určil ustanovenia, Iz­raelovi dal zákon a našim ot­com pri­kázal, aby s ním zo­znamovali svoje deti,
6 aby o ňom vedelo aj budúce po­kolenie, deti, čo sa narodia. Tie budú o tom ďalej rozp­rávať svojim deťom,
7 aby dôverovali Bohu, nezabúdali na Božie skut­ky a za­chovávali jeho pri­kázania,
8 aby neboli ako ich pred­kovia, po­kolenie vzdorovité a ne­pos­lušné, po­kolenie s nestálym srd­com, ktorého duch nebol ver­ný Bohu.
9 Lukom vy­zb­rojení Ef­rajimov­ci zutekali v deň boja.
10 Nezachovávali zmluvu s Bohom a od­mietali žiť podľa jeho zákona.
11 Za­bud­li na jeho skut­ky a na divy, ktoré im ukázal.
12 Pred ich ot­cami robil divy v egyptskej krajine na coán­skom poli.
13 Roz­delil more a pre­viedol ich, vodu po­stavil ako val.
14 Vo dne ich vodieval ob­lakom a svet­lom ohňa v noci.
15 Rozštiepil skaly na púšti a hoj­ne ich na­pájal ako z podzemného vod­stva,
16 vy­viedol riavy zo skaly a vody nechal tiecť prúdom.
17 No oni ďalej hrešili proti ne­mu, na púšti sa priečili Naj­vyššiemu.
18 V mysli po­kúšali Boha, žiadali po­krm podľa svojich chúťok.
19 Re­ptali proti Bohu a hovorili: Môže Boh pre­strieť stôl na púšti?
20 Skalu síce ud­rel tak, že tiek­li vody a prúdili po­toky, no môže dať aj chlieb a svoj­mu ľudu pri­praviť aj mäso?
21 Počul to Hos­podin a roz­hneval sa; vzplanul oheň proti Jákobovi, hnev vy­šľahol aj proti Iz­raelovi,
22 lebo nedôverovali Bohu, nedúfali v jeho po­moc.
23 Zhora roz­kázal mračnám a uvoľnil ot­vory nebies;
24 man­nu im zo­sielal ako dážď, aby sa najed­li, dával im nebes­ké obilie.
25 Sýtiť sa smeli an­jel­ským chlebom. Stravu im po­slal do sýtos­ti.
26 Na nebi uvoľnil východ­ný vietor a južný pri­hnal svojou mocou.
27 Spus­til na nich spŕšku mäsa ako prach, ok­ríd­lené vtác­tvo ako mor­ský piesok.
28 Spus­til ho do­pro­stred tábora, okolo ich príbyt­kov.
29 Najed­li, ba pre­sýtili sa; do­prial im, čo si žiadali.
30 Ne­stih­li uspokojiť svoju žiados­tivosť, jed­lo mali ešte v ústach,
31 keď Boží hnev vzplanul proti nim, po­zabíjal ich pop­red­ných mužov a po­zrážal junač Iz­raela.
32 Na­priek tomu ďalej hrešili a ne­verili jeho divom.
33 V márnosti teda ukončil ich dni a v predčasnom skone ich roky.
34 Kedykoľvek ich tres­tal sm­rťou, hľadali ho, opätov­ne vy­hľadávali Boha;
35 roz­pamätúvali sa, že Boh je im skalou, Boh, Naj­vyšší, je ich vy­kupiteľ.
36 Ús­tami ho však klamali, jazykom mu luhali,
37 ani svojím srd­com neboli pri ňom, nezos­tali ver­ní jeho zmluve.
38 On však bol milo­sr­d­ný, od­púšťal vinu, nedopus­til záhubu, čas­to od­vracal svoj hnev, ne­prejavil všet­ku svoju prch­kosť.
39 Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý za­duje a ne­vracia sa.
40 Čo sa mu len na­vzpierali na púšti a na­trápili ho na pu­statine!
41 Znova po­kúšali Boha, za­rmucovali Svätého Iz­raela.
42 Ne­pripomínali si jeho moc­nú ruku ani deň vy­slobodenia z útlaku,
43 keď dával svoje znamenia v Egypte, keď konal divy na coán­skom poli.
44 Ramená riek a toky pre­menil na krv, aby sa ne­moh­li na­piť.
45 Po­slal na nich hmyz, aby ich štípal, žaby, aby im škodili.
46 Ich úrodu vy­dal na­pos­pas hmyzu a plody ich námahy kobyl­kám.
47 Ich vinič zbil krupobitím a sykomory ľadov­com.
48 Ich dobytok vy­dal krupobitiu a ich stáda bles­kom.
49 Po­slal na nich páľavu svoj­ho hnevu, prud­kého hnevu, prch­kos­ti a súženia, húf po­slov záhuby.
50 Uvoľnil ces­tu svoj­mu hnevu, ich duše ne­ušet­ril pred sm­rťou, ich život vy­dal na­pos­pas morovej nákaze.
51 V Egypte po­zabíjal všet­ko pr­vorodené, pr­votiny plod­nej sily v Chámových stanoch.
52 Svoj ľud však viedol ako ov­ce. Púšťou ich sprevádzal ako stádo,
53 bez­pečne ich vodil, ne­museli sa báť, no ich ne­priateľov po­hl­tilo more.
54 Pri­viedol ich k svojmu svätému územiu, k vrchu, čo zís­kala jeho pravica.
55 Vy­hnal národy spred nich, meračs­kým lanom im roz­delil dedičnú krajinu a v stanoch po­hanov ubytoval iz­rael­ské kmene.
56 Po­kúšali však Boha, Naj­vyššieho, vzdorovali mu a ned­bali na jeho ustanovenia.
57 Od­klonili sa a spreneverili ako ich ot­covia, zlyhali ako ne­spoľah­livý luk.
58 Urážali ho na obet­ných výšinách a mod­lami ho pod­necovali do žiar­livos­ti.
59 Boh to počul, roz­hneval sa a ú­pl­ne za­vr­hol Iz­rael.
60 Opo­vr­hol príbyt­kom v Šíle, stanom, v ktorom pre­býval medzi ľuďmi.
61 Svoju moc vy­dal do zajatia a svoju okrasu do rúk protiv­níka.
62 Svoj ľud vy­dal meču a zanev­rel na svoje dedičs­tvo.
63 Ich mláden­cov strávil oheň, ich pan­nám ne­spievali svadob­né pies­ne,
64 ich kňazi pad­li mečom a ich vdovy ne­plakali.
65 Pán však pre­citol ako zo spán­ku, ako hr­dina roz­jarený vínom.
66 Od­razil svojich protiv­níkov a vy­stavil ich večnej po­tupe.
67 Za­vr­hol Jozefov stan ani Ef­rajimov kmeň si ne­vyvolil,
68 no vy­volil si kmeň Júdov, vrch Si­on, ktorý miloval.
69 Po­stavil svätyňu pev­ne ako nebesia, ako zem, ktorú založil naveky.
70 Vy­volil si Dávida, svoj­ho sluhu, vzal ho od košiarov,
71 od­viedol ho od doj­ných oviec, aby pásol Jákoba, jeho ľud, a Iz­rael, jeho dedičs­tvo.
72 Pásol ich s bezúhonným srd­com, skúsenou rukou ich vodil.