Ekumenický › Žalmy › 40

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Túžobne som očakával Hospodina1 Zbor­maj­strovi. Dávidov žalm.
2 Túžob­ne som očakával Hos­podina, sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc.
3 Vy­tiahol ma z jamy hrôzy, z bahna a blata. Nohy mi po­stavil na skalu a spevňuje moje kroky.
4 Do úst mi vkladá novú pieseň, chválo­spev na nášho Boha. Mnohí to uvidia, budú sa báť a dúfať v Hospodina.
5 Blaho­slavený muž, ktorý svoju nádej vkladá do Hos­podina a ne­ob­racia sa k nafúkancom ani k tým, čo sa uchyľujú ku klam­stvu.
6 Veľa divov si vy­konal, Hos­podin, môj Bože, a v tvojich zámeroch s nami sa ti nik ne­vyrov­ná. Chcel by som to hlásať a vy­rozp­rávať, je toho však viac, než sa dá spočítať.
7 Obetu ani dary si ne­praješ, ale ot­voril si mi uši. Spaľovanú obetu ani obetu za hriech si nežiadal.
8 Vtedy som po­vedal: Hľa, pri­chádzam. Vo zvit­ku je na­písané o mne,
9 že mám pl­niť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, vo svojom vnút­ri mám tvoj zákon.
10 Radost­ne som oznámil spravod­livosť vo veľkom zhromaždení. Nezav­rel som svoje ús­ta, Hos­podin, ty to vieš.
11 Nenechal som si tvoju spravod­livosť pre seba. Rozp­rával som o tvojej ver­nos­ti a spáse. Ne­utajil som tvoju milosť a prav­du pred veľkým zhromaždením.
12 Ty, Hos­podin, ne­odopieraj mi svoje milo­sr­den­stvo! Tvoje milo­sr­den­stvo a ver­nosť nech ma ustavične chránia!
13 Zo­vreli ma ťažkos­ti, ktorým niet počtu. Doľah­li na mňa moje viny, ne­môžem pre ne ani vzhliad­nuť. Je ich viac ako vlasov na mojej hlave, až strácam od­vahu.
14 Hos­podin, ráč ma vy­slobodiť! Hos­podin, ponáhľaj sa mi na po­moc!
15 Nech sa za­han­bia a za­pýria všet­ci, čo ma chcú pri­praviť o život. Nech od­tiah­nu za­han­bene tí, čo sa tešia z môjho nešťas­tia.
16 Nech zmeravejú od han­by tí, čo mi po­smešne hovoria: Tak ti treba!
17 Nech sa v tebe tešia a radujú všet­ci, čo ťa hľadajú. Tí, čo milujú tvoju spásu, nech vždy hovoria: Hos­podin je veľký.
18 Ja som však bied­ny a úbohý, ale Pán na mňa mys­lí. Ty si moja po­moc a zá­chrana, môj Bože, ne­váhaj!