EkumenickýŽalmy104

Žalmy

Dobroreč Hospodinovi, moja duša!1 Dob­roreč Hos­podinovi, moja duša! Hos­podin, môj Boh, ne­smier­ne si veľký! Nád­herou a velebou si sa za­odel.
2 Za­haľuješ sa svet­lom ako plášťom, roz­pínaš nebo ako stan.
3 Príbyt­ky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vet­ra sa uberáš.
4 Vích­ry robíš po­slami, plamene ohňa služob­ník­mi.
5 Zem si založil na pilieroch, nezach­veje sa ni­kdy.
6 Zá­plavou si ju po­kryl ako rúchom, vody stáli nad vr­ch­mi.
7 Pred tvojou hroz­bou od­tiek­li, tvoj hromový hlas ich vy­ľakal.
8 Keď sa vy­norili vr­chy, kles­li do dolín, na mies­to, ktoré si im vy­medzil.
9 Po­stavil si im hrádzu, ktorú ne­prek­ročia, aby znova ne­pok­ryli zem.
10 Pramene vy­púšťaš do po­tokov, čo tečú medzi vr­ch­mi,
11 na­pájajú všet­ku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd.
12 Nad nimi hniez­di nebes­ké vtác­tvo, spomedzi vetiev sa ozýva jeho hlas.
13 Zo svojich príbyt­kov zvlažuješ vr­chy, ovocím tvoj­ho diela sa sýti zem.
14 Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pes­tuje, aby zo zeme zís­kal obživu,
15 aj víno, čo srd­ce človeka roz­veselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby po­sil­nil srd­ce človeka.
16 Hoj­nosť vlahy majú stromy Hos­podina, libanon­ské céd­re, ktoré za­sadil.
17 V nich hniez­dia vtáky, v cyprusoch má domov bocian.
18 Výšiny vr­chov pat­ria kozorožcom a v skalách majú útulok damany.
19 Utvoril mesiac, aby určoval čas; sln­ko vie, kedy má za­padať.
20 Pri­vádzaš tmu, na­stáva noc, vtedy sa hýbe všet­ka les­ná zver.
21 Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú po­travu.
22 Pri východe sln­ka sa schúlia a líhajú si do br­lohov.
23 Človek ide za svojou prácou, za tým, čo robí do večera.
24 Ako veľa je tvojich diel, Hos­podin! Všet­ky si múd­ro utvoril; zem je pl­ná tvoj­ho tvor­stva.
25 Tu je more, veľké, šírošíre, hmýri sa v ňom ne­spočítateľné množs­tvo živočíchov, malých i veľkých.
26 Plavia sa po ňom lode a Leviatan, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral.
27 To všet­ko čaká na teba, že im dáš načas po­travu.
28 Dávaš im, zbierajú, ot­váraš ruku, sýtia sa dob­rotami.
29 Keď skrývaš tvár, preľak­nú sa; keď ich zbavuješ dychu, hynú, vracajú sa do prachu.
30 Keď svoj­ho Ducha po­sielaš, sú stvorené, tak ob­novuješ po­vrch zeme.
31 Naveky sláva Hos­podinovi! Nech sa raduje Hos­podin zo svojich diel!
32 Keď po­zrie na zem, chveje sa; dot­kne sa vr­chov, dymí sa z nich.
33 Spievať chcem Hos­podinovi, kým žijem, ospevovať chcem svoj­ho Boha, kým tu budem.
34 Kiež mu je príjem­ná moja pieseň! Budem sa radovať v Hospodinovi.
35 Kiež vy­hynú hriešnici na zemi! Kiežby už nebolo bez­božných! Dob­roreč Hos­podinovi, moja duša! Haleluja!

EkumenickýŽalmy104

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček