Ekumenický › Žalmy › 38

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Hospodin, netrestaj ma vo svojom hneve1 Dávidov žalm na spomien­ku.
2 Hos­podin, ne­tres­taj ma vo svojom hneve, nekar­haj ma vo svojom roz­horčení.
3 Veď tvoje šípy uviaz­li vo mne a tvoja ruka doľah­la na mňa.
4 Pre tvoj hroz­ný hnev niet zdravého mies­ta na mojom tele, ani moje kos­ti nie sú v poriadku pre môj hriech.
5 Veď pre­vinenia mi prerást­li cez hlavu. Je to ťažké bremeno, ťažšie, než unesiem.
6 Pách­nu a hnisajú mi rany pre moju neroz­vážnosť.
7 Zo­hnutý som a veľmi skľúčený, smut­ne sa vlečiem celý deň,
8 lebo mám bed­rá cel­kom za­pálené a zdravého mies­ta niet na mojom tele.
9 Som otupený a ne­smier­ne zdr­vený, kvíliacim srd­com nariekam.
10 Pane, predo­strel som ti každé svoje želanie a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou.
11 Srd­ce sa mi prud­ko roz­búchalo. Sila ma opus­tila. A svet­lo mojich očí? Aj to zhas­lo.
12 Moji milí a priatelia ne­unies­li moju chorobu. Moji príbuz­ní stoja obďaleč.
13 Tí, čo za mnou sliedia, na­stavili mi pas­cu. Tí, čo mi chcú zle, radili sa, ako ma zničia. Celé dni vy­mýšľajú ú­klady,
14 ale ja som ako hluchý. Ne­počujem. Som ako ne­mý, čo ús­ta ne­ot­vorí.
15 Som ako človek, čo ne­počuje, a ne­vie sa brániť ús­tami.
16 Hos­podin, teba očakávam. Pán, môj Boh, ty mi od­povieš.
17 Pre­to som mohol po­vedať: Nech sa už neradujú nado mnou a keď sa po­tknem, nech sa ne­vys­tatujú nado mnou.
18 Veď už tak­mer padám a moja bolesť tr­vá ustavične.
19 Pre­to vy­znávam svoju vinu a trápim sa pre svoj hriech.
20 Moji ne­priatelia sú živí a moc­ní. Mnoho je tých, čo ma ne­právom nenávidia,
21 od­plácajú sa mi zlým za dob­ré a na­pádajú ma za snahu o dobro.
22 Hos­podin, ne­opusť ma! Bože môj, ne­vzďaľuj sa odo mňa!
23 Ponáhľaj sa mi na po­moc, Pán, moja spása!