Ekumenický › Žalmy › 9

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Oslavovať budem Hospodina celým srdcom1 Zbor­maj­strovi na nápev Mút­lab­bén. Dávidov žalm. (álef)
2 Oslavovať budem Hos­podina celým srd­com. Chcem vy­rozp­rávať všet­ky tvoje ob­divuhod­né skut­ky.
3 Budem sa radovať a jasať v tebe, ospevovať budem tvoje meno, Naj­vyšší. (bét)
4 Moji ne­priatelia ustúpia, po­tknú sa a zhynú pred tebou,
5 lebo si ob­hájil moje právo a roz­riešil môj spor. Za­sadol si na trón, Sud­ca spravod­livý. (gimel)
6 Po­kar­hal si po­hanov a za­hubil bez­božníka, ich meno si vy­trel na večné veky.
7 Po ne­priateľoch zo­stali navždy len tros­ky, zbúral si ich mes­tá, niet po nich ani pamiat­ky. (hé)
8 Hos­podin však tróni naveky, súd­ny stolec má pri­pravený.
9 On bude spravod­livo súdiť svet, národy roz­súdi podľa práva. (váv)
10 Hos­podin je útočis­kom utláčanému, útočis­kom v čase súženia.
11 V teba dúfajú tí, čo po­znajú tvoje meno, veď ty, Hos­podin, ne­opúšťaš tých, čo ťa hľadajú. (zajin)
12 Ospevuj­te Hos­podina, ktorý tróni na Si­one, zves­tuj­te národom jeho skut­ky.
13 Veď ten, ktorý po­mstí krv, pamätá na ubiedených, nezabúda na ich kvílenie. (chét)
14 Zmiluj sa nado mnou, Hos­podin! Po­zri, ako ma sužujú tí, čo ma nenávidia! Vy­trh­ni ma z brán smr­ti,
15 aby som mohol hlásať všet­ku tvoju veleb­nosť v bránach dcéry Si­ona a plesať, že si ma za­chránil. (tét)
16 Po­hania pad­li do jamy, ktorú vy­kopali, noha im uviaz­la v sieti, ktorú na­stražili.
17 Hos­podin sa dal po­znať pri súde, ktorý konal; bez­božník uviazol v diele svojich rúk. — Hig­gájón. — Sela — (jod)
18 Do ríše mŕt­vych sa pre­pad­nú bez­božníci, všet­ci po­hania, ktorí za­búdajú na Boha. (kaf)
19 Chudob­ný však nezos­tane na­trvalo za­bud­nutý, ani nádej utrápených ni­kdy nez­hynie.
20 Po­vs­taň, Hos­podin, nech sa človek ne­vys­tatuje, nech sú po­hania súdení pred tvojou tvárou.
21 Za­straš ich, Hos­podin, nech zvedia po­hania, že sú len ľuďmi. — Sela —