Ekumenický › Žalmy › 107

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý1 Ďakuj­te Hos­podinovi, lebo je dob­rý, lebo jeho milo­sr­den­stvo tr­vá naveky.
2 Tak­to nech hovoria tí, ktorých Hos­podin vy­kúpil, ktorých vy­kúpil z ruky protiv­níka
3 a zhromaždil ich z krajín západu a východu, severu a juhu.
4 Blúdili pu­statinou a po púšti, nenašli ces­tu k obývanému mes­tu.
5 Bývali hlad­ní a smäd­ní, klesali na duchu.
6 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vy­tr­hol z úzkostí.
7 Viedol ich priamou ces­tou, aby prišli k obývanému mes­tu.
8 Nech ďakujú Hos­podinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi,
9 lebo smäd­ných na­pojil a hlad­ných na­sýtil dob­rotami.
10 Tým, čo sedeli v tme a tem­note spútaní biedou a okovami,
11 pre­tože sa vzpierali Božím výrokom a po­hŕdali radou Naj­vyššieho,
12 po­koril ich srd­ce utr­pením. Po­tkli sa a ne­mali po­moc­níka.
13 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich za­chránil z úzkostí,
14 vy­viedol ich z tmy a tem­noty a roz­tr­hol im putá.
15 Nech ďakujú Hos­podinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi,
16 lebo roz­lámal bron­zové dvere a preťal želez­né závory.
17 Hlupáci pre svoje hriešne ces­ty a pre svoje viny tr­peli.
18 Všetok po­krm sa im z duše sprotivil a pri­blížili sa k bránam smr­ti.
19 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich za­chránil z úzkostí.
20 Po­slal svoje slovo a uzdravil ich a z hrobu ich vy­slobodil.
21 Nech ďakujú Hos­podinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.
22 Nech prinášajú obety vďaky a jeho skut­ky roz­hlasujú s plesaním.
23 Tí, čo zišli k moru na lode a slúžia na šírych vodách,
24 videli Hos­podinove diela a jeho divy v hlbine.
25 Na jeho slovo na­stala vích­rica a zdvih­la mor­ské vl­ny.
26 Vznášali sa k nebu, klesali do hl­bín, duša sa im chvela v nebezpečenstve.
27 Tac­kali sa a motali ako opilec, všet­ka ich múd­rosť bola v koncoch.
28 Vo svojom súžení volali k Hospodinovi a on ich vy­viedol z úzkostí.
29 Vích­ricu zmenil na vánok, vlny sa utíšili.
30 Po­tešili sa, že všet­ko stích­lo, a on ich pri­viedol do vy­túženého prí­stavu.
31 Nech ďakujú Hos­podinovi za jeho milosť, za jeho divy s ľuďmi.
32 Nech ho vy­vyšujú v zhromaždení ľudu, nech ho chvália v rade starších.
33 On pre­mieňa rieky na púšť a vod­né žried­la na vy­pra­hnutú zem,
34 úrod­nú zem na soľnú púšť pre zlobu jej obyvateľov.
35 On pre­mieňa púšť na jazerá a vy­pra­hnutú zem na vod­né žried­la.
36 Tam usadil hlad­ných a oni založili mes­to na obývanie.
37 Ob­siali polia, vy­sadili vinice a po­zberali hoj­nú úrodu.
38 Požeh­nal ich a veľmi sa rozm­nožili. Nedopus­til, aby im z dobytka ubud­lo.
39 Po­tom sa však ich počet zmenšil, hr­bili sa pod ú­tlakom, nešťas­tím a súžením.
40 On vy­lial opo­vr­hnutie na kniežatá a nechal ich blúdiť sem a ta.
41 Chudob­ného sa však ujal, jeho rody rozm­nožil ako stádo.
42 Uvidia to úp­rim­ní, po­tešia sa a každej ne­právos­ti sa za­vrú ús­ta.
43 Kto je múd­ry, nech si to za­pamätá; nech si všíma milos­tivé skut­ky Hos­podina!