Ekumenický › Žalmy › 35

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Hospodin, spor sa s tými, čo so mnou vedú spor1 Dávidov. Hos­podin, spor sa s tými, čo so mnou vedú spor, na­pad­ni tých, čo mňa na­pádajú!
2 Uchop veľký a malý štít! Vstaň a po­môž mi!
3 Vztýč kopiju a za­taras ces­tu tým, čo ma prena­sledujú. Po­vedz mi: Ja som tvoja spása.
4 Nech sa han­bia a pýria tí, čo mi siahajú na život. Nech za­han­bení ustúpia, čo snujú zlo proti mne.
5 Nech sú ako plevy vo vet­re, nech ich Hos­podinov an­jel rozoženie!
6 Nech je ich ces­ta tmavá a klz­ká, nech ich Hos­podinov an­jel prena­sleduje.
7 Veď mi bez­dôvod­ne na­stavili sieť, bez príčiny kopali jamu, aby ma do­stali.
8 Nech ho nečakane stih­ne záhuba a sám nech uviaz­ne v sieti, ktorú na­stavil, nech ta spad­ne a za­hynie!
9 Moja duša bude však jasať v Hospodinovi, bude sa tešiť z jeho spásy.
10 Celá moja bytosť nech po­vie: Hos­podin, kto je ako ty? ! Za­chraňuješ slabšieho pred sil­nejším, chudob­ného a bedára pred tým, čo ho zdiera.
11 Po­vs­távajú pod­lí sved­kovia a vy­pytujú sa ma na to, o čom ani ne­viem.
12 Zlým sa mi od­plácajú za dob­ré, som ako sirota.
13 Keď oni boli chorí, ja som sa odel vrecovinou a koril pôs­tom. Kiežby sa mi mod­lit­ba za nich vrátila späť!
14 Chodieval som k chorému ako k priateľovi či bratovi, smútil som ako za mat­kou, zár­mutok ma zronil.
15 Oni sa však zhŕk­li a radovali sa z môjho pádu. Bit­kári, ktorých som ne­poz­nal, zbeh­li sa proti mne a bez pre­stania ma tupili.
16 Rúhali sa, škodoradost­ne sa mi po­smievali a cerili na mňa zuby.
17 Pane! Do­kedy sa budeš na to dívať? Za­chráň mi život pred ich pus­tošením, to jediné, čo mám, pred levíčatami.
18 Budem ťa zvelebovať vo veľkom zhromaždení, chváliť ťa budem pred počet­ným ľudom.
19 Nech sa neradujú nado mnou pod­lí ne­priatelia, nech ne­požmur­kávajú tí, čo ma bez­dôvod­ne nenávidia.
20 Veď to, čo hovoria, ne­slúži po­koju. Šíria klam­stvá o tichých v krajine.
21 Naširoko ot­várajú ús­ta proti mne a hovoria: Dob­re ti tak! Vidíme to na vlast­né oči.
22 Hos­podin, ty si to videl. Ne­mlč! Pane, ne­vzďaľuj sa odo mňa!
23 Pre­buď sa a po­stav sa za moje právo, za môj spor, Boh môj a Pán môj!
24 Hos­podin, môj Bože, súď ma podľa svojej spravod­livos­ti! Nech sa neradujú nado mnou.
25 Nech si ne­mys­lia: Dob­re mu tak, to sme chceli! Nech ne­povedia: Pre­hl­t­li sme ho.
26 Nech sa za­han­bia a za­pýria všet­ci, čo sa tešia z môjho nešťas­tia. Nech sa odejú han­bou a po­tupou tí, čo sa po­vyšujú nado mňa.
27 Nech plesajú a tešia sa tí, čo mi žičia spravod­livosť. Nech ustavične hovoria: Veľký je Hos­podin, ktorý do­prial po­koj svoj­mu služob­níkovi.
28 Môj jazyk bude hlásať tvoju spravod­livosť a šíriť chválu o tebe deň čo deň.