Ekumenický › Žalmy › 109

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Boh mojej chvály, nemlč1 Zbor­maj­strovi. Dávidov. Žalm. Boh mojej chvály, ne­mlč,
2 lebo sa ot­vorili proti mne bez­božné a ľs­tivé ús­ta. Hovorili proti mne lživým jazykom.
3 Za­sypali ma slovami nenávis­ti, bez príčiny bojujú proti mne.
4 Za lás­ku sa mi od­plácajú ne­priateľs­tvom, kým ja sa mod­lím.
5 Za dob­ré sa mi od­plácajú zlým a nenávisťou za lás­ku.
6 Ustanov nad ním bez­božníka, žalob­ca nech mu stojí po pravici!
7 Nech ho súd uzná vin­ným, nech je hriechom jeho mod­lit­ba.
8 Jeho dní nech je čím menej, jeho úrad nech pre­vez­me iný.
9 Jeho synovia nech osirejú, jeho žena nech ovdovie.
10 Jeho synovia nech sa po­tulujú a žob­rú, nech zo svojich rumovísk chodia prosiť.
11 Nech ho veriteľ pri­praví o všetko, čo má, nech cudzí ulúpia, čo s námahou zís­kal.
12 Nech mu ni­kto nezachová priazeň, nech sa ni­kto ne­zmiluje nad jeho sirotami.
13 Nech je vy­plienené jeho po­tom­stvo, nech je ich meno vy­treté už v druhom po­kolení.
14 Nech sa vina jeho ot­cov pri­pomína Hos­podinovi, hriech jeho mat­ky nech nie je vy­mazaný.
15 Nech ich má Hos­podin stále pred očami, nech ich pamiat­ku vy­hladí zo zeme,
16 pre­tože ne­pamätal na skut­ky lás­ky, prena­sledoval úbožiaka a chudob­ného v snahe usmr­tiť človeka skrúšeného srd­ca.
17 Rád vy­slovoval kliat­bu — nech do­pad­ne naňho! Nedožičil požeh­nanie — nech sa vzdiali od neho!
18 Ob­liekal si kliat­bu ako odev, nech vnik­ne do neho ako voda, ako olej do jeho kos­tí.
19 Nech mu je odevom, do ktorého sa halí, opas­kom, ktorým sa stále opasuje.
20 Toto nech je od­plata od Hos­podina mojim protiv­níkom, tým, čo zle hovoria proti mne.
21 Ty však, Hos­podin, Pán, vy­trh­ni ma pre česť svoj­ho mena a nalož so mnou podľa dob­roty svojej milos­ti,
22 lebo som úbohý, chudob­ný a srd­ce mám zranené.
23 Musím odísť ako tieň, ktorý sa pred­lžuje, som ako strasená kobyl­ka.
24 Kolená sa mi pod­lamujú od pôs­tu, z tela sa mi vy­tratil tuk.
25 Som im na po­smech, hľadia na mňa a po­triasajú hlavou.
26 Po­môž mi, Hos­podin, môj Boh! Za­chráň ma podľa svoj­ho milo­sr­den­stva!
27 Nech zvedia, že to bola tvoja ruka, že si to urobil ty, Hos­podin.
28 Oni nech pre­klínajú — ty však žeh­naj! Po­vs­tanú a za­han­bia sa, tvoj služob­ník sa však bude radovať.
29 Nech si moji žalob­níci ob­lečú po­tupu, nech ich ako plášť halí han­ba.
30 Veľmi budem ďakovať Hos­podinovi svojimi ús­tami, medzi mnohými ho budem chváliť,
31 lebo chudob­nému stojí po pravici, aby ho za­chránil pred tými, čo ho súdia.