Ekumenický › Žalmy › 69

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Zachráň ma, Bože1 Zbor­maj­strovi na nápev: Ľalie. Dávidov.
2 Za­chráň ma, Bože, lebo voda mi siaha až po hrd­lo.
3 Topím sa v hlbokom bah­ne, ne­mám sa na čo po­staviť. Do­stal som sa do vod­ných hl­bín, prúd ma od­náša.
4 Volanie ma vy­čer­palo, hrd­lo mi vy­sch­lo, oči po­has­li očakávaním na môj­ho Boha.
5 Viac ako vlasov na mojej hlave je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Moc­ní sú tí, čo ma chcú zničiť, pod­lí ne­priatelia. — Mám na­hradiť, čo som ne­ulúpil? —
6 Bože, ty po­znáš moju nerozum­nosť, nie sú ti skryté moje pre­vinenia.
7 Nech sa ne­musia han­biť za mňa tí, čo v teba dúfajú, Pane, Hos­podin zá­stupov! Nech sa ne­musia cítiť ponížení pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Boh Iz­raela!
8 Veď pre teba znášam po­tupu a han­ba mi po­krýva tvár.
9 Za cudzieho ma po­kladajú vlast­ní bratia, cudzin­com som pre synov svojej mat­ky,
10 lebo hor­lenie za tvoj dom ma strávilo a hany tých, čo ťa tupia, pad­li na mňa.
11 Keď som plakal a v pôste si trápil dušu, vy­šiel som na po­smech.
12 Keď som si ob­liekol vrecovinu, stal som sa im po­smešným prís­lovím.
13 Ohovárajú ma tí, čo vy­sedávajú v bráne, po­smešne si o mne po­spevujú opil­ci.
14 Ja sa však k tebe mod­lím, Hos­podin, v príhodnom čase. Bože, od­povedz mi ver­nou po­mocou pre svoju veľkú milosť!
15 Vy­tiah­ni ma z bahna, aby som sa ne­utopil! Osloboď ma od tých, čo ma nenávidia, za­chráň ma z hlbokých vôd,
16 aby ma ne­od­niesol vod­ný prúd, aby ma ne­po­hl­tila hl­bočina a studňa nezav­rela ús­ta nado mnou.
17 Ozvi sa mi, Hos­podin, lebo tvoja milosť je dob­rotivá. Pre svoje hoj­né zľutovanie ob­ráť sa ku mne.
18 Ne­skrývaj svoju tvár pred svojím sluhom, lebo som v tiesni. Rých­lo sa mi oz­vi!
19 Pri­blíž sa ku mne a vy­kúp ma. Vy­sloboď ma na­priek mojim ne­priateľom.
20 Ty vieš, ako ma hania, za­han­bujú a tupia, máš pred sebou všet­kých mojich protiv­níkov.
21 Po­hana mi zlomila srd­ce, som z toho cel­kom chorý. Očakával som súcit, ale már­ne, tých, čo by po­tešili, no nebolo ich.
22 Do jed­la mi pri­dávali jed, smäd mi uhášali oc­tom.
23 Nech im je stôl pas­cou a ich obet­né jed­lá osíd­lom!
24 Nech sa im za­tem­nia oči, aby ne­videli, a navždy im oc­hrom bed­rá!
25 Vy­lej na nich svoje roz­tr­pčenie, nech ich za­siah­ne páľava tvoj­ho hnevu!
26 Nech ich tábor spust­ne, nech v ich stanoch ni­kto nebýva!
27 Veď prena­sledujú toho, koho si už ranil, hovoria o bolesti tých, ktorých si za­siahol.
28 K ich vine pri­daj vinu, nech ne­majú prí­stup k tvojej spravod­livos­ti.
29 Nech sú vy­tretí z knihy života, nech nie sú za­písaní medzi spravod­livých.
30 Ja som však bied­ny a tr­pím bolesť, tvoja spása, Bože, ma však po­z­dvih­ne.
31 Piesňou chcem chváliť Božie meno a velebiť ho chválo­spevom.
32 Hos­podinovi to bude milšie než býk, než rohatý býček s raticami.
33 Uvidia to po­kor­ní a po­tešia sa. Nech ožije srd­ce vám, ktorí hľadáte Boha,
34 lebo Hos­podin počuje chudob­ných, ne­pohŕda svojimi, keď sú uväz­není.
35 Chváľte ho nebesia i zem, more i všet­ko, čo sa v ňom hmýri,
36 lebo Boh za­chráni Sion a znova vy­buduje jud­ské mes­tá. Jeho sluhovia tam budú bývať a stanú sa vlast­ník­mi.
37 Po­tom­kovia to zdedia a bývať tam budú milov­níci jeho mena.