Ekumenický › Žalmy › 59

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Môj Bože, osloboď ma od nepriateľov!1 Zbor­maj­strovi na nápev: Nezahub! Pamät­ný zápis Dávida, keď Saul po­slal strážiť jeho dom, aby ho usmr­tili.
2 Môj Bože, osloboď ma od ne­priateľov! Za­chráň ma pred tými, čo po­vs­távajú proti mne!
3 Osloboď ma od páchateľov ne­právos­ti, za­chráň ma pred tými, čo prelievajú krv!
4 Veď mi strieh­nu na život, moc­ní ma na­pádajú, hoci som sa ne­previnil, ani ne­zhrešil, Hos­podin.
5 Som bez viny, oni však pri­biehajú a chys­tajú sa. Vstaň, poď mi v ústrety a po­zri sa!
6 Ty však, Hos­podin, Boh zá­stupov, Boh Iz­raela, pre­buď sa, po­tres­taj všet­kých po­hanov! Ne­zmiluj sa nad ni­kým z vierolomných zrad­cov! — Sela —
7 Vracajú sa po večeroch, za­výjajú sťa psy, po­behujú okolo mes­ta.
8 Ús­ta sa im penia, medzi perami majú meče. Veď ktože počuje?
9 Ty sa im však, Hos­podin, smeješ, vy­smievaš sa všet­kým po­hanom.
10 Moja sila, budem sa ťa pri­dŕžať, lebo ty, Bože, si mi pev­nosťou.
11 Môj milos­tivý Boh vy­j­de mi v ústrety, Boh mi do­volí hľadieť na mojich od­por­cov.
12 Nezabíjaj ich, aby môj ľud nezabudol. Rozožeň ich svojou silou a zvrh­ni ich! Pane, ty si náš štít!
13 Hriechom ich úst je vy­riek­nuté slovo. Nech uviaz­nu vo vlast­nej pýche pre kliat­bu a lož, čo vy­slovia!
14 Skon­cuj s nimi v hneve! Skon­cuj, nech ich niet! Nech vedia, že Boh vlád­ne v Jákobovi až do končín zeme. — Sela —
15 Vracajú sa po večeroch, za­výjajú sťa psy, po­behujú okolo mes­ta.
16 Túlajú sa za po­travou, štekajú, ak sa ne­na­sýtia.
17 Ja však budem ospevovať tvoju silu, za rána budem plesať nad tvojou milosťou, lebo si mi bol pev­nosťou, útočis­kom, keď mi bolo úz­ko.
18 Moja sila, kiež ťa oslavujem, lebo ty, Bože, si moja pev­nosť, môj milos­tivý Boh.