Ekumenický › Žalmy › 139

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš1 Zbor­maj­strovi. Dávidov. Žalm. Hos­podin, ty ma skúmaš a po­znáš.
2 Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka po­znáš.
3 Ty po­zoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich ces­tách vieš.
4 Ešte ne­mám slovo na jazyku a ty, Hos­podin, už vieš, čo chcem po­vedať.
5 Ob­kľučuješ ma zo všet­kých strán, svoju ruku kladieš na mňa.
6 Žas­nem nad tvojím po­znaním, je pri­vysoko, nedosiah­nem ho.
7 Kam by som od­išiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou?
8 Keby som vy­stúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v ríši mŕt­vych, si tam.
9 Keby som mal kríd­la ran­nej zory a usadil by som sa pri naj­vzdialenejšom mori,
10 aj ta by ma pri­vied­la tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala.
11 Keby som po­vedal: Možno ma skryje tma, ale aj noc bude svet­lom vôkol mňa,
12 veď nijaká tma nie je do­sť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svet­lo.
13 Veď ty si mi utvoril ľad­viny, v matkinom živote si ma utkal.
14 Ďakujem ti, že si ma pred­iv­ne utvoril; tvoje skut­ky sú ob­divuhod­né, to si veľmi dob­re uvedomujem.
15 Moje kos­ti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších čas­tiach zeme.
16 Tvoje oči ma videli už v zárodku, všet­ko to bolo za­písané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich na­stal.
17 Ako si vážim tvoje myšlien­ky, Bože, aký ne­smier­ny je ich počet.
18 Keby som ich mal spočítať, bolo by ich ako pies­ku. Len čo sa zo­budím, som s tebou.
19 Kiežby si, Bože, za­bil bez­božníka! Vzdiaľte sa odo mňa, kr­vilační muži!
20 Tí sa na teba ľs­tivo od­volávajú a zne­užívajú tvoje meno.
21 Hos­podin, ne­mám azda nenávidieť tých, čo teba nenávidia? Ne­mám si vari sprotiviť tých, čo po­vs­távajú proti tebe?
22 Nenávidím ich, na­skr­ze ich nenávidím, stali sa mi ne­priateľmi.
23 Skúmaj ma, Bože, a po­znaj moje srd­ce, skúšaj ma a po­znaj moje zmýšľanie!
24 Hľaď, či som na ces­te trápenia a veď ma ces­tou večnos­ti!