Ekumenický › Žalmy › 147

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Ako dobré je ospevovať nášho Boha1 Haleluja! Ako dob­ré je ospevovať nášho Boha, je to príjem­né a pat­rí sa ho chváliť.
2 Hos­podin buduje Jeruzalem a zhromažďuje rozoh­naných z Izraela;
3 uzdravuje skrúšených srd­com a ob­väzuje im rany.
4 On určil počet hviezd a všet­ky volá po mene.
5 Veľký a všemoc­ný je náš Pán, jeho múd­rosť je ne­smier­na.
6 Hos­podin sa ujíma po­kor­ných, bez­božných ponižuje až po zem.
7 Spievaj­te Hos­podinovi pieseň vďaky, spievaj­te nášmu Bohu pri zvuku citary.
8 Nebesia za­haľuje mračnami, na zem zo­siela dážď, vŕšky od­ieva trávou.
9 Dobyt­ku dáva kr­mivo a mladým hav­ranom, čo si krákaním žiadajú.
10 Nekochá sa v sile koňa, ne­má záľubu v svaloch muža.
11 Hos­podin má záľubu v tých, čo sa ho boja, v tých, čo sa spoliehajú na jeho milosť.
12 Jeruzalem, oslavuj Hos­podina, Si­on, chváľ svoj­ho Boha!
13 On spev­nil závory tvojich brán, požeh­nal tvojich synov v tebe.
14 Tvojim hraniciam za­bez­pečuje po­koj, sýti ťa naj­lepšou pšenicou.
15 Po­siela na zem svoju reč, rých­lo sa šíri jeho slovo.
16 On sype sneh ako vl­nu, srieň roz­sýpa ako popol,
17 ľadovec roz­hadzuje ako od­robiny chleba. Kto odolá jeho mrazu?
18 Pošle slovo, na­stáva od­mäk, zošle vietor, a vody prúdia.
19 Svoje slovo oznámil Jákobovi, svoje ustanovenia a roz­hod­nutia Iz­raelovi.
20 Ne­urobil tak inému národu, pre­to ne­poz­nali jeho roz­hod­nutia. Haleluja!