Ekumenický › Žalmy › 18

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

Vrúcne ťa milujem1 Zbor­maj­strovi. Od Hos­podinov­ho služob­níka Dávida, ktorý spieval túto pieseň Hos­podinovi, keď ho vy­slobodil z moci všet­kých jeho ne­priateľov i zo Sau­lovej ruky.
2 Hovoril: Vrúc­ne ťa milujem, Hos­podin, moja sila!
3 Hos­podin je moja skala, moja pev­nosť a môj vy­sloboditeľ; môj Boh je moje bralo, k nemu sa utiekam; môj štít, roh mojej spásy a môj hrad.
4 Volám k Hospodinovi, ktorý je hoden chvály, budem za­chránený pred svojimi ne­priateľmi.
5 Zo­vreli ma putá smr­ti, prívaly záhuby ma vy­ľakali.
6 Sties­nili ma pekel­né putá, nás­trahy smr­ti šli mi v ústrety.
7 V úzkosti volám k Hospodinovi, kričím o pomoc k svojmu Bohu. Vo svojom chráme vy­počuje môj hlas, moje výk­riky prenik­nú k jeho sluchu.
8 Zem sa po­hla a za­trias­la, za­chveli sa zá­klady vr­chov, po­hli sa, lebo vzplanul hnevom.
9 Dym sa mu valil z nozdier, oheň z jeho úst po­hl­coval, žeravé uhlíky blčali z neho.
10 Na­klonil nebesia a zo­stúpil a mrákavu mal pod nohami.
11 Niesol sa na cherubovi a letel, vznášal sa na kríd­lach vet­ra.
12 Zo tmy si spravil skrýšu, z temných vôd a hus­tých ob­lakov stan.
13 Pred jeho jasom hnali sa mračná, krupobitie i uhlie žeravé.
14 Hos­podin za­hr­mel na nebesiach, Naj­vyšší vy­dal hlas, krupobitie i uhlie žeravé.
15 Vy­strelil svoje šípy a rozoh­nal ich, zmiatol ich množs­tvom bles­kov.
16 Ob­javili sa riečis­ká a ob­nažili sa zá­klady sveta, lebo si po­hrozil, Hos­podin, a za­dul roz­hnevaným dychom.
17 Z výsosti vy­strel ruku, uchopil ma a vy­tiahol z veľkej vody.
18 Za­chránil ma pred moc­ným ne­priateľom, pred tými, čo ma nenávidia, hoci boli sil­nejší než ja.
19 Vy­stúpili proti mne v deň môj­ho nešťas­tia, no Hos­podin mi bol oporou.
20 Po­skytol mi pries­tor, vy­tr­hol ma, lebo si ma obľúbil.
21 Hos­podin ma od­menil podľa mojej spravod­livos­ti, od­platil mi podľa čis­toty mojich rúk,
22 lebo som sa pri­dŕžal Hos­podinových ciest, svoj­voľne som sa ne­od­vracal od svoj­ho Boha.
23 Veď všet­ky jeho práva som mal na zreteli, od jeho ustanovení nedal som sa od­vrátiť.
24 Bez­úhon­ne som sa ho pri­dŕžal a chránil sa pre­vinenia.
25 Hos­podin mi od­platil podľa mojej spravod­livos­ti, podľa čis­toty mojich rúk pred jeho očami.
26 Voči ver­nému si ver­ný, voči šľachet­nému šľachet­ný,
27 voči úp­rim­nému úp­rim­ný, ale zvráteného prenecháš jeho zvrátenos­ti.
28 Ty pred­sa za­chraňuješ utláčaný ľud, no oči po­výšen­cov nútiš sk­lopiť.
29 Hos­podin, ty za­paľuješ moju sviecu. Môj Boh mi pre­svecuje tem­notu.
30 S tebou iste prerazím ne­priateľs­ké šíky, so svojím Bohom pre­skočím aj múr.
31 Božia ces­ta je do­konalá, Hos­podinova reč je osvedčená. On je štítom každému, kto sa k nemu utieka.
32 Veď kto je Boh ok­rem Hos­podina? Kto je Skala, ak nie náš Boh?
33 Boh, ktorý ma opásal silou a vedie ma ces­tou do­konalos­ti,
34 dal mi nohy jeleňa a po­stavil ma na výšiny.
35 Moje ruky vy­cvičil na boj, moje ramená sú ako na­pnutý bron­zový luk.
36 Dal si mi štít svojej spásy, tvoja pravica bola mi oporou a tvoja blaho­sklon­nosť ma zveľadila.
37 Mojim krokom si ces­tu uvoľnil, ne­vyt­kli sa mi člen­ky.
38 Budem prena­sledovať svojich ne­priateľov, do­stih­nem ich a ne­vrátim sa, kým ich cel­kom ne­zničím.
39 Zdr­vím ich, už ne­vs­tanú. Pad­nú mi pod nohy.
40 Opásal si ma bojovou silou, mojich od­por­cov si zo­hol podo mňa.
41 Daroval si mi šije ne­priateľov, umlčím tých, čo ma nenávidia.
42 Budú kričať o pomoc, ale nik ich nezach­ráni, budú volať na Hos­podina, no ne­od­povie.
43 Ako vietor roz­vieva prach, tak ich rozp­týlim, pošliapem ich ako blato na ulici.
44 Vy­slobodíš ma zo vzbury ľudu, ustanovíš ma za hlavu národov. Slúži mi ľud, ktorý som ani ne­poz­nal.
45 Po­slúch­nu ma na slovo, cudzin­ci sa mi budú zaliečať.
46 Cudzin­ci ochab­nú a vy­tratia sa zo svojich bášt.
47 Nech žije Hos­podin! Nech je požeh­naná moja Skala! Nech je vy­výšený Boh, moja spása!
48 Bože, dožičil si mi po­mstu, pod­manil si mi národy.
49 Môj Vy­sloboditeľ z rúk ne­priateľov, dvíhaš ma nad mojich od­por­cov, vy­tr­hávaš ma z moci násil­níka.
50 Hos­podin, pre­to ťa budem chváliť medzi národ­mi a ospevovať tvoje meno žal­mami.
51 Svoj­ho kráľa veľkolepo za­chraňuješ, prejavuješ priazeň svoj­mu po­mazanému, Dávidovi a jeho po­tom­stvu naveky.