Ekumenický › Jeremiáš › 38

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Vyslobodenie Jeremiáša z cisterny1 Mat­tánov syn Šefat­ja, Pašchúrov syn Gedal­ja, Šelem­jov syn Júkal a Mal­kijov syn Pašchúr počuli slová, ktoré Jeremiáš hovoril všet­kému ľudu: 2 Toto hovorí Hos­podin: Kto zo­stane v tomto mes­te, zo­mrie mečom, od hladu alebo na mor; kto však prej­de k Chaldejom, zo­stane nažive. Jeho život mu bude ako korisť a bude žiť. 3 Toto hovorí Hos­podin: Toto mes­to sa určite do­stane do rúk voj­ska babylon­ského kráľa, ktorý ho zauj­me. 4 Vtedy kniežatá po­vedali kráľovi: Toh­to muža treba usmr­tiť! Tak­to pod­lamuje boja­schop­nosť mužov, ktorí ešte zo­stali v tomto mes­te, ako aj odol­nosť všet­kého ľudu, keď im hlása také reči. Veď ten­to človek nehľadá blaho toh­to ľudu, ale iba nešťas­tie. 5 Kráľ Cid­kija po­vedal: Hľa, je vo vašich rukách! Niet takého kráľa, ktorý by proti vám niečo zmohol. 6 Vzali teda Jeremiáša a hodili ho do cis­ter­ny kráľov­ho syna Mal­kiju, ktorá bola na ná­dvorí stráže. Jeremiáša po po­v­razoch spus­tili do cis­ter­ny, kde nebola voda, iba blato. Tak sa Jeremiáš ponoril do blata. 7 Kúšijec, eunuch Ebed-Melek, ktorý bol vtedy v kráľovskom dome, sa do­počul, že Jeremiáša spus­tili do cis­ter­ny. Kráľ práve sedel v Benjamínovej bráne. 8 Keď vy­chádzal Ebed-Melek z kráľovského domu, po­vedal kráľovi: 9 Pane môj, kráľ, títo muži sa do­pus­tili veľkého zla všet­kým tým, čo urobili prorokovi Jeremiášovi, keď ho spus­tili do cis­ter­ny. Zo­mrie tam od hladu, lebo v meste už niet chleba. 10 Nato kráľ roz­kázal Kúšij­covi Ebed-Melekovi: Vez­mi od­tiaľto troch mužov a vy­tiah­nite proroka Jeremiáša z cisterny, skôr ako zo­mrie. 11 Ebed-Melek vzal so sebou mužov, šiel do kráľov­ského domu, dolu do skladu, vzal od­tiaľ han­dry zo šiat a staré zdrapy a spus­til to po po­v­razoch Jeremiášovi do cis­ter­ny. 12 Kúšijec Ebed-Melek za­volal na Jeremiáša: Daj si tieto han­dry a zdrapy pod pazuchy, pod po­v­razy! Jeremiáš tak urobil. 13 Po­v­raz­mi ťahali Jeremiáša a vy­tiah­li ho z cisterny. Po­tom zo­stal Jeremiáš na ná­dvorí stráže. 14 Kráľ Cid­kija dal pri­viesť Jeremiáša k sebe, k tretiemu vchodu Hos­podinov­ho domu. Tu po­vedal kráľ Jeremiášovi: Chcem sa ťa na niečo opýtať. Nič mi však nezam­lčuj! 15 Jeremiáš po­vedal Cid­kijovi: Nezabiješ ma, ak ti to pre­zradím? Ak ti dám radu, ty ma aj tak ne­pos­lúch­neš. 16 Kráľ Cid­kija sa po­tom taj­ne za­prisahal Jeremiášovi a po­vedal: Akože žije Hos­podin, ktorý nám dal ten­to život, nedám ťa usmr­tiť ani ťa ne­vydám do rúk tých mužov, ktorí bažia po tvojom živote. 17 Nato Jeremiáš po­vedal Cid­kijovi: Toto hovorí Hos­podin, Boh zá­stupov, Boh Iz­raela: Ak sa pod­dáš kniežatám babylon­ského kráľa, za­chrániš si život a toto mes­to ne­vypália ohňom a budeš žiť ty aj tvoj dom. 18 Ak sa však ne­pod­dáš kniežatám babylon­ského kráľa, po­tom sa mes­to do­stane do ruky Chal­dejov, vy­pália ho ohňom a ani ty sa ne­vys­lobodíš z ich ruky. 19 Kráľ Cid­kija po­vedal Jeremiášovi: Ja sa obávam Júdov­cov, ktorí prešli k Chaldejom, aby ma ne­vydali do ich rúk. Tí by ma vy­vied­li na po­smech. 20 Jeremiáš po­vedal: Ne­vydajú ťa! Počúv­ni Hos­podinov hlas, o ktorom ti ja hovorím. Po­vedie sa ti dob­re a budeš žiť. 21 V prípade, že budeš od­mietať vzdať sa, zjavil mi Hos­podin toto slovo: 22 Všet­ky ženy, ktoré zo­stanú v dome jud­ského kráľa, vy­vedú ku kniežatám babylon­ského kráľa a budú hovoriť: Zvábili ťa a pre­moh­li tvoji dôver­ní priatelia, no keď ti nohy uviaz­li v blate, oni sa stiah­li späť. 23 Všet­ky tvoje ženy i tvojich synov vy­vedú Chal­dejom a ty sa ne­vys­lobodíš z ich rúk, pad­neš do ruky babylon­ského kráľa a toto mes­to bude vy­pálené ohňom. 24 Nato Cid­kija po­vedal Jeremiášovi: Nezom­rieš, ak sa ni­kto nedoz­vie o týchto slovách. 25 Ak sa kniežatá do­počujú, že som s tebou hovoril, prídu k tebe a budú sa ťa vy­pytovať: Po­vedz nám, čo si hovoril kráľovi, a aj to, čo hovoril kráľ; ne­taj to pred na­mi, ne­u­smr­tíme ťa, 26 vtedy im po­vedz: Kráľovi som pred­ložil pros­bu, aby ma ne­posielal späť do Jonatánov­ho domu, aby som tam nezom­rel. 27 Všet­ky kniežatá prišli k Jeremiášovi a vy­pytovali sa. On im však po­vedal všet­ko tak, ako mu kázal kráľ. Ponechali ho na po­koji, od­išli od neho, pre­tože ni­kto z nich ne­počul ten roz­hovor s kráľom. 28 Jeremiáš po­tom zo­stal na ná­dvorí stráže až do dňa, keď sa zmoc­nili Jeruzalema.