Ekumenický › Jeremiáš › 22

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Výstraha kráľovskému rodu1 Toto hovorí Hos­podin: Zo­stúp do domu jud­ského kráľa a tam po­vedz toto slovo: 2 Po­vieš: Počuj slovo Hos­podina, jud­ský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, ty, tvoji sluhovia a tvoj ľud, vy, ktorí vchádzate cez tieto brány. 3 Toto hovorí Hos­podin: Uplatňuj­te právo a spravod­livosť, vy­sloboďte ok­rádaného z ruky násil­níka, cudzin­ca, sirotu a vdovu ne­poškodzuj­te a ne­ut­láčaj­te, ne­vin­nú krv ne­prelievaj­te na tom­to mies­te. 4 Ak budete na­ozaj do­držiavať toto slovo, králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány toh­to domu, po­vezú sa na vozoch a koňoch, oni, ich sluhovia a ich ľud. 5 Ak však nebudete počúvať tieto slová, pri­sahám na seba — znie výrok Hos­podina — ten­to dom bude rumovis­kom. 6 Veď toto hovorí Hos­podin o dome jud­ského kráľa: Gileádom si mi, temenom Libanonu, ob­rátim ťa však na púšť, na ne­obývané mes­tá. 7 Za­svätím ničiteľov proti tebe, mužov so zbraňou, vy­rúbu tvoje vy­berané céd­re a po­hádžu ich do ohňa. 8 Mnohé národy prej­dú pop­ri tom­to mes­te a jeden druhého sa bude pýtať: Prečo Hos­podin tak­to urobil s týmto veľkým mes­tom? 9 Od­povedia im: Pre­tože opus­tili zmluvu s Hospodinom, svojím Bohom, a klaňali sa cudzím bohom a slúžili im. O Šallúmovi — Joacházovi10 Nežiaľte za zo­mrelým, nenariekaj­te na ním, radšej žiaľte za od­chádzajúcim, lebo sa už ne­vráti a ne­uvidí svoj rod­ný kraj. 11 Toto hovorí Hos­podin o Joziášovom synovi Šal­lúmovi, jud­skom kráľovi, ktorý panoval na­mies­to svoj­ho otca Joziáša a od­išiel z tohto mes­ta: Už sa sem viac ne­vráti, 12 ale na mies­te, kam ho od­vied­li, zo­mrie a už ne­uvidí túto krajinu. Proti Jójakimovi13 Beda tomu, kto stavia dom ne­spravod­livo a svoje hor­né izby bez práva, kto svoj­ho blížneho núti slúžiť za­dar­mo a nedá mu za­slúženú mzdu, 14 kto hovorí: Po­stavím si rozľah­lý dom a prie­stran­né hor­né iz­by! Vy­seká si ok­ná, dom ob­loží céd­rom a zafar­bí na čer­veno. 15 Stal si sa kráľom, aby si sa pýšil céd­rom? Či tvoj otec nejedol a ne­pil? Uplatňoval však právo a spravod­livosť a mal sa dob­re. 16 Do­pomáhal k právu bied­nemu a chudob­nému a mal sa dob­re. Ne­znamená to po­znať mňa? — znie výrok Hos­podina. 17 Ty však ne­máš oči a srd­ce pre iné ako pre vlast­ný zisk, pre prelievanie ne­vin­nej kr­vi, pre ú­tlak a vy­dieranie. 18 Pre­to toto hovorí Hos­podin jud­skému kráľovi Jójakimovi, Joziášov­mu synovi: Nebudú za ním žialiť: Ach, brat môj! Ach, ses­tra! Nebudú za ním žialiť: Ach, pane! Ach, veličen­stvo! 19 Vy­stroja mu os­lí poh­reb: vy­vlečú ho a vy­hodia von za brány Jeruzalema. Proti dcére Jeruzalem20 Vy­stúp na Libanon a krič, aj na Bášane vy­daj svoj hlas a krič z Abárimu, veď sú porazení všet­ci tvoji milen­ci. 21 Pri­hováral som sa ti, keď si bola v bezpečí, ale po­vedala si: Nech­cem počuť! To je tvoje správanie od mlados­ti — ne­počúvala si môj hlas. 22 Všet­kých tvojich pas­tierov bude pásť vietor, tvoji milen­ci pôj­du do zajatia, vtedy sa budeš han­biť a budeš po­tupená pre svoje zlé skut­ky. 23 Ty, ktorá bývaš na Libanone, ktorá hniez­diš na céd­roch, ako len budeš stonať, keď prídu na teba pôrod­né boles­ti, kŕče ako na rodičku. Proti Jekonjovi24 Akože žijem — znie výrok Hos­podina — keby Jójakimov syn Kon­ja, jud­ský kráľ, bol pečat­ným prs­teňom na mojej pravici, str­hol by som ho od­tiaľ. 25 Vy­dám ťa do ruky tých, čo strieh­nu na tvoj život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky Nebúkad­necara, babylon­ského kráľa, a do ruky Chal­dejov. 26 Za­hodím teba i tvoju mat­ku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam aj zo­mriete. 27 Do krajiny však, do ktorej sa túžia vrátiť vaše duše, sa ne­vrátia. 28 Je azda ten­to muž, Kon­ja, bez­cen­nou a od­hodenou nádobou, náradím, ktoré ni­kto nech­ce? Prečo on a jeho po­tom­stvo sú od­vr­hnutí, za­hodení do krajiny, ktorú ne­poz­najú? 29 Krajina, krajina, krajina, počuj Hos­podinovo slovo! 30 Toto hovorí Hos­podin: Za­píšte toh­to muža ako bez­det­ného, ako človeka, ktorý ne­mal ús­pech vo svojich dňoch, lebo ni­komu z jeho po­tom­stva sa ne­podarí sedieť na Dávidovom tróne a znova panovať v Judsku.