Ekumenický › Jeremiáš › 10

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Proti modlárstvu1 Počuj­te slovo, ktoré hovorí Hos­podin, Boh domu Iz­raela: 2 Tak­to hovorí Hos­podin: Ne­priúčaj­te sa ces­te národov a nebes­kých znamení sa neľakaj­te, lebo ich sa ľakajú národy. 3 Veď mod­ly národov sú már­nosťou. Je to iba drevo, sekerou zoťaté v lese, dielo vy­tvorené rukou umel­ca. 4 Zdobia ich strieb­rom a zlatom, upevňujú klin­cami a kladivami, aby sa nek­nísali. 5 Sú ako strašiak na uhor­kovom poli, nehovoria a musia ich nosiť, lebo nechodia. Neboj­te sa ich, pre­tože ne­môžu škodiť, no ani dob­ro ne­vládzu konať. 6 Ni­kto nie je ako ty, Hos­podin, ty si veľký, veľká je moc tvoj­ho mena. 7 Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov? Áno, teba sa treba báť, lebo nik sa ti ne­vyrov­ná spomedzi všet­kých mudr­cov národov vo všet­kých kráľov­stvách. 8 Všet­ci sú hlúpi a po­chabí, dajú sa usmerňovať már­nosťami, čírym drevom, 9 tepaným strieb­rom, do­vezeným z Taršíša, a zlatom z Úfazu, dielom rúk remesel­níka a zlievača, odetým do čer­veného a mod­rého pur­puru. Veď to všet­ko je dielo zručných umel­cov. 10 No Hos­podin je pravý Boh, on je živý Boh a večný Kráľ. Pred jeho hnevom trasie sa zem, národy ne­vyd­ržia jeho zlosť. 11 Tak­to budete o nich hovoriť: Bohovia, ktorí ne­stvorili nebesá a zem, sa stratia zo zeme i spod nebies. 12 Svojou mocou stvoril zem, svojou múd­rosťou vy­tvoril svet a svojou roz­um­nosťou roz­päl nebesá. 13 Keď sa ozve jeho hromový hlas, za­hučia vody na nebesiach a od končín zeme dvíha ob­laky, k dažďu vr­há bles­ky a zo svojich komôr vy­púšťa vietor. 14 Každý človek veľmi ohlúpol, každý zlievač mod­ly vy­šiel na po­smech, lebo jeho mod­ly sú klam a ducha v nich niet. 15 Sú ničom­nosťou a výt­vorom na po­smech a v čase, keď ich pos­tih­ne trest, budú zničené. 16 Údel Jákoba nie je takýto, ním je Stvoriteľ všet­kého a Iz­rael je jeho vlast­ným kmeňom, Hos­podin zá­stupov je jeho meno. Súd a ponosa17 Po­zbieraj svoj uzlík zo zeme, obyvateľka ob­liehaného mes­ta. 18 Veď tak­to hovorí Hos­podin: Ten­toraz ako z praku vy­mrštím obyvateľov krajiny, do­pus­tím na nich úz­kosť, aby ma našli. 19 Beda mi, som do­kaličený, moja rana je boles­tivá. Ja som po­vedal: To je moja choroba, znesiem ju. 20 Môj stan je spus­tošený, všet­ky po­v­razy sú roz­tr­hané. Synovia ma opus­tili, niet ich. Niet toho, kto by mi stan znova po­stavil a roz­vinul moje plach­ty. 21 Pas­tieri boli hlúpi a Hos­podina nehľadali, pre­to ani ne­mali ús­pech a všet­ky ich stáda sú rozoh­nané. 22 Čuj, pri­chádza akási správa, veľké dunenie zo sever­nej krajiny, aby jud­ské mes­tá boli pre­menené na púšť, na br­loh šakalov. 23 Viem, Hos­podin, že človek ne­má v moci svoju ces­tu, že ni­kto, kto chodí, ne­u­smerňuje svoje kroky. 24 Kar­haj ma, Hos­podin, ale mier­ne, nie vo svojom hneve, aby si ma ne­zničil. 25 Svoj pálčivý hnev vy­lej na národy, ktoré ťa ne­poz­najú, a na po­kolenia, ktoré ne­vzývajú tvoje meno. Veď vy­jedali Jákoba, vy­jedali ho, zničili ho a spus­tošili jeho nivy.