Ekumenický › Jeremiáš › 49

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Proti Amónčanom1 O Amónsku. Toto hovorí Hos­podin: Či Iz­rael ne­má synov? Či ne­má dediča? Prečo Mil­kóm za­berá územie Gáda a jeho ľud sa usadil v jeho mes­tách? 2 Pre­to, hľa, blíži sa čas — znie výrok Hos­podina —, keď dám za­znieť voj­novému po­kriku proti Rab­be Amónčanov, keď sa stane hromadou zrúcanín, jej dediny vy­horia a Iz­rael po nich znova za­berie svoje dedičné vlast­níc­tvo, hovorí Hos­podin. 3 Kvíľ, Chešbón, lebo je zničený Aj. Volaj­te o pomoc, dediny Rab­by, opášte sa vrecovinou, nariekaj­te a po­behuj­te po kamen­ných ohradách, lebo Mil­kóm pôj­de do zajatia spolu s kňazmi a kniežatami. 4 Čo sa pýšiš údoliami, v ktorých je hoj­nosť vody, vierolom­ná dcéra? Spoliehaš sa na svoje po­klady a hovoríš si: Kto sa mi vy­rov­ná? 5 Pri­vediem na teba strach — znie výrok Pána, Hos­podina zá­stupov — zo všet­kých strán. Roz­pŕch­nete sa, každý svojou stranou, ni­kto ne­z­hromaždí utečen­cov. 6 Po­tom zmením údel Amónčanov — znie výrok Hos­podina. Proti Edómčanom7 O Edómsku. Toto hovorí Hos­podin zá­stupov: Či v Témane už niet múd­ros­ti? Či sa rada roz­um­ných stratila? Či je ich múd­rosť zmarená? 8 Utečte, vzdiaľte sa, zo­stúp­te bývať do rok­lín, obyvatelia Dedánu, lebo na Ézava do­pus­tím nešťas­tie, v čase, keď ho navštívim. 9 Ak prídu k tebe oberači hroz­na, nenechajú ani paber­ky; ak prídu zlodeji v noci, narobia škody, koľko budú chcieť. 10 Veď ja urobím pre­hliad­ku u Ézava, ob­javím jeho skrýše, nedokáže sa schovať. Za­hynie jeho po­tom­stvo i príbuzen­stvo, aj jeho susedia, nik ne­povie: 11 Zanechaj svoje siroty, ja sa o ne po­starám a tvoje vdovy sa môžu na mňa spoľah­núť. 12 Veď toto hovorí Hos­podin: Tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty by si mal zo­stať bez tres­tu? Nezos­taneš bez tres­tu, ale určite ho budeš piť! 13 Na seba som pri­sahal — znie výrok Hos­podina: Boc­ra bude pred­metom hrôzy a han­by, bude spus­tošeným mies­tom a kliat­bou a všet­ky jej mes­tá budú zrúcaninami naveky. 14 Počul som správu od Hos­podina: Po­sol je po­slaný medzi národy: Zhromaždite sa a poďte proti ne­mu, vy­raz­te do boja! 15 Urobil som ťa malým medzi národ­mi a opo­vr­hnutým medzi ľuďmi. 16 Hrôza, ktorú si šíril, ťa oklamala, aj pýcha tvoj­ho srd­ca, teba, čo bývaš v skalných jas­kyniach a ob­sadzuješ vy­soké kop­ce. Keby si si po­stavil hniez­do tak vy­soko ako orol, aj od­tiaľ ťa zrazím — znie výrok Hos­podina. 17 Edóm bude pred­metom hrôzy, každý, kto prej­de pop­ri ňom, sa zhrozí a za­syčí nad jeho ranami. 18 Ako pri vy­vrátení Sodomy, Gomory a sused­ných miest — hovorí Hos­podin — nik tam nebude bývať, ne­usadí sa tam človek. 19 Hľa, ako lev vy­stupuje z húštiny Jor­dána na trvalé pas­tviny, tak ich v okamihu od­tiaľ odoženiem a ustanovím nad ním svoj­ho vy­voleného. Veď kto je ako ja, kto ma môže brať na zod­poved­nosť? Kto je ten pas­tier, čo ob­stojí predo mnou? 20 Pre­to počuj­te roz­hod­nutie Hos­podina, ktoré chys­tá proti Edómu, a jeho zámery, ktoré má proti obyvateľom Témanu. Áno, od­vlečú ich ako naj­menšie kusy zo stáda, ich pas­tviny sa zhrozia nad nimi. 21 Pri ich páde sa za­trasie zem, ich krik o pomoc bude počuť pri Čer­venom mori. 22 Po­zri, dvíha sa ako orol a vzlieta, rozp­res­tiera svoje kríd­la nad Boc­rou a srd­ce hr­dinov Edómu bude v ten deň ako srd­ce ženy, ktorá rodí. Proti Damasku23 O Damasku. V hanbe je Chamát a Ar­pád, pre­tože počuli zlú správu, chvejú sa od strachu ako more, ktoré sa ne­môže utíšiť. 24 Skles­lý je Damask, dáva sa na útek, hrôza sa ho chytá, úz­kosť a boles­ti sa ho zmocňujú ako rodičky. 25 Akože, nebolo azda opus­tené vy­chválené mes­to, moje roz­košné síd­lo? 26 Pre­to jeho mladíci budú padať na jeho námes­tiach a v ten deň za­hynú všet­ci bojov­níci — znie výrok Hos­podina zá­stupov. 27 Na múroch Damas­ku za­pálim oheň a ten po­hl­tí paláce Ben-Hadada. Proti Kédaru a Chacóru28 O Kédare a kráľov­stve Chacóru, ktoré porazil babylon­ský kráľ Nebúkad­necar. Toto hovorí Hos­podin: Po­vs­taňte, vy­tiah­nite proti Kédaru, zničte synov Východu! 29 Ich stany a stáda po­berú, ich stanové plach­ty a všet­ko ich náradie; aj ich ťavy si vez­mú a budú na nich volať: Hrôza zo všet­kých strán! 30 Utečte, rých­lo bežte, zo­stúp­te bývať do rok­lín, obyvatelia Chacóru — znie výrok Hos­podina — lebo babylon­ský kráľ Nebúkad­necar vy­niesol proti vám roz­hod­nutie, vy­mys­lel proti vám plán. 31 Po­vs­taňte, vy­tiah­nite proti bez­starost­nému národu, ktorý býva v bezpečí — znie výrok Hos­podina — ne­má dvere ani závory, býva osamote. 32 Ich ťavy budú lupom a množs­tvo ich stád korisťou. Roz­hádžem ich do všet­kých vet­rov, tých, čo si strihajú sluchy, a pri­vediem na nich nešťas­tie zo všet­kých strán — znie výrok Hos­podina. 33 Chacór bude príbyt­kom šakalov, pu­statinou naveky, nik tam nebude bývať, ne­usadí sa tam človek. Proti Élamu34 Hos­podinovo slovo, ktoré za­znelo prorokovi Jeremiášovi proti Élamu na začiat­ku panovania jud­ského kráľa Cid­kiju. 35 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov: Veru, zlámem luk Élamu, jeho hlav­nú silu. 36 Proti Élam­com pri­vediem štyri vet­ry zo štyroch končín nebies a rozt­rúsim ich do tých­to štyroch vet­rov, takže nebude národa, ku ktorému by nešli utečen­ci Élamu. 37 Élam­cov predesím pred ich ne­priateľmi a pred tými, čo im strieh­nu na život. Pri­vediem na nich nešťas­tie, svoj pálčivý hnev — znie výrok Hos­podina — a pošlem za nimi meč, kým ich ne­zničím. 38 Po­tom po­stavím v Élame svoj trón, od­stránim od­tiaľ kráľa i kniežatá — znie výrok Hos­podina. 39 Na kon­ci dní však zmením údel Élamu — znie výrok Hos­podina.