Ekumenický › Jeremiáš › 4

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Omilostenie1 Ak sa chceš ob­rátiť, Iz­rael — znie výrok Hos­podina — vráť sa ku mne! Ak od­strániš spredo mňa svoje ohav­nos­ti a nebudeš blúdiť, 2 ale budeš pri­sahať: Na živého Hos­podina! poc­tivo, prav­divo a spravod­livo, vtedy sa ním budú žeh­nať národy a ním sa budú chváliť. 3 Tak­to hovorí Hos­podin ľudu Jud­ska a Jeruzalema: Pre­or­te si úhor a ne­sej­te do tŕnia! 4 Ob­režte sa pre Hos­podina, od­stráňte pred­kožku svoj­ho srd­ca, muži Jud­ska a obyvatelia Jeruzalema, aby ne­vyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel ne­uhasiteľne pre zlobu vašich skut­kov. Hrozba vojny5 Oznám­te v Judsku, rozh­lás­te v Jeruzaleme a po­vedz­te: Trúb­te v krajine na roh, volaj­te z celej sily a hovor­te: Zhromaždite sa a pôj­deme do opev­nených miest! 6 Vztýčte zá­stavu na Si­one, utekaj­te a neza­stavuj­te sa, lebo pri­vediem nešťas­tie od severu a veľkú záhubu. 7 Vy­stúpil lev zo svojej húštiny, vy­razil ničiteľ národov, vy­šiel zo svoj­ho mies­ta, aby tvoju krajinu pre­menil na púšť. Tvoje mes­tá budú zničené, zo­stanú bez obyvateľov. 8 Pre­to ob­lečte si vrecovinu, plačte a nariekaj­te, lebo pálčivý Hos­podinov hnev sa od nás ne­od­vrátil. 9 V ten deň — znie výrok Hos­podina — kráľ i kniežatá stratia od­vahu, kňazi stŕp­nu a proroci zmeravejú. 10 Po­vedia: Ach, Pane, Hos­podin, veľmi si sklamal ľud i Jeruzalem. Veď si po­vedal: Budete mať po­koj; no teraz meč ohrozuje život. 11 V tom čase sa bude hovoriť tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z hôľ, z púšte sa valí na dcéru môj­ho ľudu, nie na­to, aby pre­vieval a čis­til. 12 Veľmi zúrivý víchor mi od­tiaľ pri­chádza, teraz i ja vy­hlásim nad nimi svoj roz­sudok. 13 Po­zri, blíži sa ako ob­laky, jeho vozy sú ako vích­rica, jeho kone sú rých­lejšie ako or­ly. Beda nám, sme stratení! 14 Očis­ti si, Jeruzalem, srd­ce od zloby, aby si sa za­chránil. Do­kedy budeš v sebe uchovávať zločin­né plány? 15 Veď z Dánu pri­chádza správa a zlá správa z Efrajimského po­horia. 16 Pri­pomeňte národom, ohlás­te Jeruzalemu: Dobyvatelia pri­chádzajú z ďalekej krajiny a dvíhajú hlas proti jud­ským mes­tám. 17 Ob­kľučujú ho poľní strážcovia, pre­tože mi vzdoroval — znie výrok Hos­podina. 18 Tvoje ces­ty a skut­ky ti to spôsobili. Toto je tvoja zloba! Aká je len tr­p­ká! Preniká ti až do srd­ca. Nárek proroka19 Hruď moja, hruď moja, bolesťou sa zvíjam! Steny môj­ho srd­ca! Srd­ce sa mi búri, mlčať ne­môžem. Veď moja duša počuje zvuk trúby, bojový po­krik. 20 Skazu za skazou hlásia, lebo celá krajina je zničená. Náh­le pust­nú moje stany, v okamihu moje stanové závesy. 21 Do­kedy mám hľadieť na zá­stavu a počúvať zvuk trúby? 22 Veď hlúpy je môj ľud, ne­poz­náva ma. Sú to synovia nerozum­ní, nechápaví. Múd­ri sú, keď chcú páchať zlo, ale dob­ro konať ne­vedia. 23 Po­zeral som na krajinu, no bola pus­tá a prázd­na, na nebesá, no ich svet­la nebolo. 24 Po­zeral som na vr­chy, chveli sa a všet­ky kop­ce sa klátili. 25 Po­zeral som, no človeka nebolo, i všet­ko nebes­ké vtác­tvo od­letelo. 26 Po­zeral som na ovoc­ný sad, stal sa púšťou a zrútili sa všet­ky jeho mes­tá pred Hos­podinom, pred jeho pálčivým hnevom. 27 Veď tak­to hovorí Hos­podin: Celá krajina sa stane pu­statinou, ale ú­pl­ne ju ne­zničím. 28 Pre toto bude žialiť krajina a hore stmav­nú nebesá, lebo som vy­riekol, čo za­mýšľam, neľutujem to a ne­od­stúpim od toho. 29 Pred hr­motom jazd­cov a luko­strel­cov uteká celé mes­to, vchádzajú do húštin a vy­liezajú na bralá. Všet­ky mes­tá sú opus­tené a niet v nich obyvateľov. 30 Čo chceš robiť, ty, spus­tošená, že sa ob­liekaš do pur­puru, zdobíš sa zlatým šper­kom a zvýrazňuješ si oči líčid­lom? Dar­mo sa krášliš! Tvoji milen­ci tebou opo­vr­hujú, číhajú ti na život. 31 Veď počujem akoby výk­rik rodičky akoby stonanie pr­vorodičky, hlas si­on­skej dcéry, ktorá vzdychá a zalamuje rukami: Ach, beda mi, som bez­moc­ná, vy­daná vrahom na­pos­pas!