Ekumenický › Jeremiáš › 26

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Reč v chráme1 Na začiat­ku panovania jud­ského kráľa Jójakima, Joziášov­ho syna, za­znelo od Hos­podina toto slovo: 2 Toto hovorí Hos­podin: Po­stav sa na ná­dvorie Hos­podinov­ho domu a po­vedz proti všet­kým jud­ským mes­tám, ktoré pri­chádzajú po­kloniť sa do Hos­podinov­ho domu, všet­ky slová, ktoré som ti roz­kázal po­vedať proti nim. Ne­vynechaj ani slovo! 3 Možno po­slúch­nu a každý sa vráti zo svojej zlej ces­ty a ja oľutujem nešťas­tie, ktoré za­mýšľam do­pus­tiť na nich pre ich zlé skut­ky. 4 Po­vieš im: Toto hovorí Hos­podin: Ak ma nebudete po­slúchať, aby ste konali podľa môj­ho zákona, ktorý som vám pred­ložil, 5 ak nebudete počúvať slová mojich služob­níkov, prorokov, ktorých vám ustavične po­sielam, hoci ich ne­počúvate, 6 tak urobím tomuto domu ako Šílu a toto mes­to urobím kliat­bou pre všet­ky národy zeme. 7 Kňazi, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť všet­ky tieto slová v Hospodinovom dome. 8 Keď Jeremiáš oznámil, čo mu kázal po­vedať Hos­podin všet­kému ľudu, chytili ho kňazi, proroci a všetok ľud a po­vedali: Musíš zo­mrieť! 9 Prečo si prorokoval v mene Hos­podinovom, že sa tomuto domu stane ako Šílu a že toto mes­to spust­ne a bude ne­obývané? Všetok ľud, ktorý bol v Hospodinovom dome, sa hr­nul k Jeremiášovi. 10 Keď sa jud­ské kniežatá do­počuli o týchto slovách, vy­brali sa z kráľovského paláca do domu Hos­podina a po­sadili sa pri vchode Novej brány Hos­podinov­ho domu. 11 Vtedy kňazi a proroci po­vedali kniežatám a všet­kému ľudu: Ten­to muž si za­slúži výrok smr­ti, pre­tože prorokoval proti tomuto mes­tu, ako ste počuli na vlast­né uši. 12 Jeremiáš po­vedal všet­kým kniežatám a všet­kému ľudu: Hos­podin ma po­slal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mes­tu všet­ky slová, ktoré ste počuli. 13 Teraz na­prav­te svoje ces­ty a svoje skut­ky a po­slúch­nite hlas Hos­podina, svoj­ho Boha. Po­tom Hos­podin oľutuje nešťas­tie, ktoré vy­slovil proti vám. 14 Ja som pred­sa vo vašich rukách, urob­te so mnou, čo po­kladáte za dob­ré a správ­ne. 15 Len si dob­re uvedom­te, že ak ma usmr­títe, uvalíte ne­vin­nú krv na seba, na toto mies­to i na jeho obyvateľov, lebo Hos­podin ma k vám na­ozaj po­slal, aby som vám verej­ne po­vedal všet­ky tieto slová. 16 No kniežatá a všetok ľud po­vedali kňazom a prorokom: Ten­to človek si neza­sluhuje sm­rť, lebo k nám hovoril v mene Hos­podina, nášho Boha. 17 Spomedzi starších krajiny po­vs­tali muži a po­vedali všet­kému zhromaždenému ľudu: 18 V dňoch jud­ského kráľa Chiz­kiju bol prorokom Micheáš z Mórešetu. Ten po­vedal všet­kému jud­skému ľudu: Sion zorú ako pole, Jeruzalem bude rumovis­kom a chrámový vrch les­ným rumovis­kom. 19 Usmr­til ho azda jud­ský kráľ Chiz­kija alebo nie­kto z Judska? Či sa nebál Hos­podina a ne­prosil ho, takže Hos­podin oľutoval nešťas­tie, ktoré vy­slovil proti nim? Či máme urobiť taký veľký zločin proti sebe samým? Smrť proroka Uriju20 Aj iný muž prorokoval v mene Hos­podina, totiž Šemajov syn Urija z Kirjat-Jearíma. Ten prorokoval proti tomuto mes­tu a proti tej­to krajine rov­nako ako hovoril Jeremiáš. 21 Jeho slová počul kráľ Jójakim, všet­ci jeho dôs­toj­níci a všet­ky kniežatá. Kráľ sa ho usiloval usmr­tiť. Keď sa to Urija do­počul, bál sa a ušiel do Egyp­ta. 22 Kráľ Jójakim po­slal svojich ľudí do Egyp­ta, a to El­nátana, Ak­bórov­ho syna, a s ním iných mužov. 23 Tí vy­vied­li Uriju z Egypta a pri­vied­li ho ku kráľovi Jójakimovi. Ten ho dal usmr­tiť mečom a jeho mŕt­volu dal hodiť do hrobu obyčaj­ných ľudí. 24 Achikám, Šáfanov syn, však držal ochran­nú ruku nad Jeremiášom, aby ho ne­vydali do rúk ľudu na usmr­tenie.