Ekumenický › Jeremiáš › 46

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

1 Slovo, ktoré za­znelo prorokovi Jeremiášovi proti národom. Proti Egyptu2 O Egypte; proti voj­sku egypt­ského kráľa, faraóna Necha, ktoré bolo pri rieke Euf­rat v Karkemiši, a ktoré porazil babylon­ský kráľ Nebúkad­necar vo štvr­tom roku jud­ského kráľa Jójakima, Joziášov­ho syna. 3 Pri­prav­te malý a veľký štít, na­stúp­te do boja! 4 Osed­laj­te kone, na­sadaj­te, jazd­ci! Na­stúp­te v prilbách, na­os­trite kopije, ob­lečte si br­nenie! 5 Prečo to vidím? Vidím, že sú pre­strašení a ustupujú. Ich hr­dinovia sú bití, ozlom­kr­ky utekajú, ani sa ne­ob­zerajú, hrôza je na­okolo — znie výrok Hos­podina. 6 Rých­ly bežec ne­utečie a hr­dina ne­unik­ne. Na severe, pri brehu rieky Euf­rat, sa po­tknú a pad­nú. 7 Kto to stúpa ako Níl, ako rieky, ktorých vody sa vl­nia? 8 Egypt stúpa ako Níl, ako rieky, ktorých vody sa vl­nia. Hovorí: Budem stúpať a za­plavím zem, zničím mes­to a jeho obyvateľov. 9 Vy­raz­te, tátoše! Rúťte sa, vozy! Nech vy­j­dú hr­dinovia, Kúšij­ci a Púťania, čo nosia štít, a Lúdovia, čo nosia a na­pínajú luk! 10 Ten­to deň je pre Pána, Hos­podina zá­stupov, deň po­msty, aby sa po­mstil na svojich protiv­níkoch. Meč bude hl­tať a na­sýti sa, opojí sa ich kr­vou, veď obetu s hostinou bude mať Pán, Hos­podin zá­stupov, v severnej krajine pri rieke Euf­rat. 11 Vy­stúp do Gileádu a prines bal­zam, pan­na, dcéra Egypt! Zbytočne hromadíš lieky, pre teba niet uzdravenia. 12 Národy počúvajú o tvojej han­be, tvoj krik pl­ní krajinu, lebo hr­dina sa po­tkol o hrdinu, obaja naraz pad­li. 13 Slovo, ktoré Hos­podin po­vedal prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylon­ský kráľ Nebúkad­necar príde poraziť Egypt. 14 Oznám­te v Egypte, vy­hlás­te v Migdóle, vy­hlás­te v Nófe a v Tachpanchése, po­vedz­te: Na­stúp a chys­taj sa, lebo meč požiera tvoje okolie. 15 Prečo je zvr­hnutý tvoj silák? Ne­ob­stál, lebo Hos­podin ho zvr­hol. 16 Spôsobil, že mnohí sa po­tkli, jeden cez druhého padol. Jeden druhému hovorí: Hore sa! Vráťme sa k svojmu ľudu a do krajiny, kde sme sa narodili, pred pus­tošiacim mečom! 17 Egypt­ského kráľa, faraóna, na­zvite: Burácanie, ktoré pre­pás­lo svoj čas! 18 Akože žijem — znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hos­podin zá­stupov — príde ten, kto je ako Tábor medzi vr­ch­mi a ako Kar­mel nad morom. 19 Pri­prav si svoje veci do zajatia, obyvateľka, dcéra Egypt, lebo Nóf sa stane pu­statinou, bude zbúraný a bez obyvateľov. 20 Nád­her­nou jalovicou je Egypt, no ovad zo severu už pri­chádza, pri­chádza. 21 Aj žold­nieri v jeho strede sú ako vy­kŕmené teľce, ale aj tí sa ob­rátia, naraz utečú, neza­stavia sa, lebo do­pad­ne na nich deň po­hromy, čas ich navštívenia. 22 Pôj­de ako syčiaci had, keď naňho pôj­du so silou, sekerami ho na­pad­nú ako drevorubači. 23 Jeho les vy­rúbu — znie výrok Hos­podina — hoci je ne­prenik­nuteľný. Bude ich viac ako kobyliek, nebude ich možné spočítať. 24 Po­tupená bude dcéra Egyp­ta, do­stane sa do rúk sever­ného národa. 25 Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela, hovorí: Po­tres­tám boha Amóna z No, aj faraóna, aj Egypt, jeho bohov, jeho kráľov; faraóna i tých, čo sa naňho spoliehajú. 26 Vy­dám ich do ruky tých, čo strieh­nu na ich život, do ruky babylon­ského kráľa Nebúkad­necara a do ruky jeho sluhov. Po­tom však bude zase obývaný ako za dáv­nych čias — znie výrok Hos­podina. 27 Ty sa však neboj, môj služob­ník Jákob, ne­strachuj sa, Iz­rael, lebo hľa, vy­slobodím ťa z diaľky a tvoje po­tom­stvo z krajiny jeho zajatia. Jákob sa vráti a bude žiť v pokoji, bez staros­tí a nik ho ne­vydesí. 28 Ty sa však neboj, môj služob­ník Jákob — znie výrok Hos­podina —, veď ja som s tebou a skon­cujem so všet­kými národ­mi, medzi ktoré som ťa vy­hnal. S tebou však ne­skon­cujem, budem ťa kar­hať podľa práva, no bez tres­tu ťa nenechám.