Ekumenický › Jeremiáš › 36

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Opätovné napísanie Jeremiášovho proroctva1 Vo štvr­tom roku jud­ského kráľa Jójakima, Joziášov­ho syna, za­znelo Jeremiášovi od Hos­podina toto slovo: 2 Vez­mi si knižný zvitok a na­píš naň všet­ky slová, ktoré som ti po­vedal o Izraeli, o Júdovi a o všetkých národoch odo dňa, keď som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až pod­nes. 3 Keď sa dom Júdu do­počuje o všetkom nešťas­tí, ktoré mu chys­tám urobiť, azda sa každý od­vráti od svojej zlej ces­ty. Po­tom od­pus­tím ich viny a ich hriech. 4 Jeremiáš teda za­volal Bárucha, Nérijov­ho syna, a ten podľa Jeremiášov­ho rozp­rávania za­písal do knižného zvit­ku všet­ky slová, ktoré Hos­podin po­vedal Jeremiášovi. 5 Jeremiáš pri­kázal Báruchovi: Mne bránia, ja ne­môžem ísť do Hos­podinov­ho domu. 6 Choď teda ty a prečítaj zo zvit­ku, čo si na­písal podľa môj­ho rozp­rávania, Hos­podinove slová pred ľudom v Hospodinovom dome aj pred všet­kými Júdov­cami, ktorí prídu zo svojich miest v pôstnom dni. 7 Azda prenik­ne ich úpen­livá pros­ba pred Hos­podina a každý sa od­vráti od svojej zlej ces­ty, lebo veľký je hnev a zlosť, ktorou Hos­podin po­hrozil tomuto ľudu. 8 Nérijov syn Báruch urobil všet­ko tak, ako mu pri­kázal prorok Jeremiáš, a v Hospodinovom dome z knihy prečítal Hos­podinove slová. 9 V piatom roku jud­ského kráľa Jójakima, Joziášov­ho syna, v deviatom mesiaci, vy­hlásili pôst pred Hos­podinom pre všetok ľud v Jeruzaleme a pre všetok ľud, ktorý prišiel zo svojich jud­ských miest do Jeruzalema. 10 Vtedy v Hospodinovom dome, v izbe Gemar­ju, syna pisára Šáfana, na hor­nom ná­dvorí pri vchode do Novej brány Hos­podinov­ho domu Báruch prečítal z knihy Jeremiášove slová všet­kému ľudu. 11 Mikája, syn Gemar­ju, syn Šáfana, vy­počul z knihy všet­ky Hos­podinove slová. 12 Zišiel do kráľov­ského domu, do pisárovej iz­by, kde práve za­sadali všet­ky kniežatá: pisár Elíšama, Šemajov syn Delája, Ak­bórov syn El­nátan, Šáfanov syn Gemar­ja, Chanan­jov syn Cid­kija a všet­ky os­tat­né kniežatá. 13 Mikája im oznámil všet­ky slová, ktoré počul, keď ich Báruch z knihy na­hlas čítal ľudu. 14 Vtedy všet­ky kniežatá po­slali k Báruchovi Jehúdiho, syna Ne­tan­ju, syna Šelem­ju, syna Kúšiho, s odkazom: Zo­ber do ruky zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a poď! Báruch, syn Nérijov, vzal zvitok do ruky a šiel k nim. 15 Po­vedali mu: Sad­ni si a čítaj pred na­mi! Nato Báruch čítal pred nimi. 16 Keď si vy­počuli všet­ky slová, preľak­nutí po­zerali jeden na druhého a po­vedali Báruchovi: Všet­ky tieto slová musíme oznámiť kráľovi! 17 Vy­pytovali sa ho: Po­vedz nám, ako si na­písal všet­ky tieto slová? Podľa jeho rozp­rávania? 18 Báruch im po­vedal: Všet­ky tieto slová mi po­vedal a ja som ich at­ramen­tom za­písal do knihy. 19 Nato kniežatá po­vedali Báruchovi: Choď, schovaj sa aj ty, aj Jeremiáš, aby ni­kto ne­vedel, kde ste. 20 Po­tom prišli ku kráľovi na ná­dvorie, zvitok však nechali v izbe pisára Elíšamu. So všet­kým obo­známili kráľa. 21 Kráľ po­slal Jehúdiho, aby priniesol zvitok. Jehúdi ho vzal z izby pisára Elíšamu a čítal ho pred kráľom a pred všet­kými kniežatami, ktoré stáli vedľa kráľa. 22 Kráľ sedel v zimnom dome — bol deviaty mesiac — a na oh­nis­ku pred ním horel oheň. 23 Keď Jehúdi prečítal tri alebo štyri stĺp­ce, kráľ ich od­rezal pisár­skym nožom a hádzal do ohňa na oh­nis­ku, kým nez­horel celý zvitok. 24 Kráľ a všet­ci jeho služob­níci, ktorí počúvali všet­ky tie slová, sa však nezľak­li, ani si neroz­trh­li rúcho. 25 Hoci El­nátan, Delája a Gemar­ja naliehali na kráľa, aby zvitok ne­pálil, ne­pos­lúchol ich. 26 Kráľ pri­kázal Jerach­meelovi, kráľov­mu synovi, Serájovi, Az­ríelov­mu synovi, a Šelem­jovi, Ab­deelov­mu synovi, aby chytili pisára Bárucha a proroka Jeremiáša. No Hos­podin ich ukryl. 27 Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré na­písal Báruch podľa Jeremiášov­ho rozp­rávania, Jeremiášovi za­znelo slovo Hos­podina: 28 Znova si vez­mi iný zvitok a na­píš naň všet­ky pred­chádzajúce slová z prvého zvit­ku, ktorý spálil jud­ský kráľ Jójakim. 29 O judskom kráľovi Jójakimovi po­vedz: Toto hovorí Hos­podin: Ty si spálil ten zvitok a po­vedal si: Prečo si naň na­písal, že babylon­ský kráľ určite príde, zničí túto krajinu a od­stráni z nej ľud i zver? 30 Pre­to o judskom kráľovi Jójakimovi Hos­podin hovorí toto: Nebude mať ni­koho, kto by za­sadol na Dávidov trón, a jeho mŕt­vola bude po­hodená vo dne na horúčave a v noci na mraze. 31 Po­tres­cem jeho, jeho po­tom­stvo i jeho sluhov pre ich pre­vinenia a pri­vediem na nich, na obyvateľov Jeruzalema a na mužov Jud­ska všet­ko nešťas­tie, ktorým som im hrozil, no ne­pos­lúchali. 32 Jeremiáš teda vzal iný zvitok a dal ho pisárovi Báruchovi, Nérijov­mu synovi. Ten naň podľa Jeremiášov­ho rozp­rávania na­písal všet­ky slová knihy, ktorú jud­ský kráľ Jójakim spálil na oh­ni, a ešte pri­dal mnohé podob­né slová.