Ekumenický › Jeremiáš › 50

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Proti Babylonu1 Slovo, ktoré pro­stred­níc­tvom proroka Jeremiáša po­vedal Hos­podin proti Babylonu, proti krajine Chal­dejov: 2 Oznám­te medzi národ­mi a rozh­lás­te, zdvih­nite zá­stavu a rozh­lás­te, neboj­te sa a po­vedz­te: Pod­manený je Babylon, za­han­bený je Bél, zrútil sa Mar­duk. Vy­šli na han­bu jeho ob­razy, zrútili sa jeho mod­ly. 3 Veď tiah­ne proti nemu národ zo severu, ten urobí z jeho krajiny pu­statinu, ni­kto v nej nebude bývať, ľud i zver z nej utečú, odídu. 4 V tých dňoch a v tom čase — znie výrok Hos­podina — prídu Iz­raeliti a Júdov­ci spolu, pôj­du s plačom a budú hľadať Hos­podina, svoj­ho Boha. 5 Budú sa vy­pytovať na Si­on, upriamia sa na ces­tu: Poďte, spoj­me sa s Hospodinom, večnou, nezabud­nuteľnou zmluvou! 6 Môj ľud bol blúdiacim stádom, ich pas­tieri ich za­vádzali, za­vracali ich do vr­chov, putovali z vrchu na pahorok, za­bud­li na svoj košiar. 7 Požieral ich každý, kto ich našiel; ich ne­priatelia hovorili: Ne­previníme sa, veď oni hrešili proti Hos­podinovi, nive spravod­livos­ti, nádeji ich ot­cov, proti Hos­podinovi! 8 Utečte z Babylonu, z krajiny Chal­dejov! Vy­j­dite, buďte ako barany pred stádom! 9 Lebo ja po­hnem a pri­vediem proti Babylonu zhromaždenie veľkých národov zo sever­nej krajiny, zoradia sa proti nemu a pod­mania si ho. Ich šípy budú ako ob­rat­ný hr­dina, ktorý sa ne­vracia na­práz­dno. 10 Chal­dej­sko sa stane korisťou, na­sýtia sa všet­ci, čo ho budú plieniť — znie výrok Hos­podina. 11 Len sa tešte a jasaj­te, vy, ktorí olupujete moje dedičs­tvo, len po­skakuj­te ako teľce na pažiti, a er­džite ako žreb­ce! 12 Veľmi sa za­han­bí vaša mat­ka, čer­venať sa bude vaša rodička! Na­ozaj, po­sled­ný bude medzi národ­mi, bude púšťou, stepou, pu­statinou. 13 Pre Hos­podinov hnev nebude viac obývaný, stane sa ú­pl­nou pu­statinou, každý, kto prej­de pop­ri Babylone, sa zhrozí, za­syčí nad všet­kými jeho ranami. 14 Zoraďte sa do­okola proti Babylonu, všet­ci, čo na­pínate luk, strieľaj­te doňho, nešet­rite šípy, lebo sa pre­hrešil voči Hos­podinovi! 15 Spus­tite proti nemu zo všet­kých strán bojový po­krik! Dvíha ruky, jeho piliere padajú, jeho hrad­by sa rúcajú, lebo je to Hos­podinova po­msta. Po­mstite sa na ňom, ako robil on, tak urob­te jemu! 16 Za­hub­te roz­sievača z Babylonu aj toho, čo sa v čase žat­vy chytá kosáka. Pred ničiacim mečom sa každý ob­ráti k svojmu ľudu a každý po­beží do svojej krajiny. 17 Iz­rael je vy­plašená ov­ca, ktorú za­hnali levy: 18 Pre­to Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela, hovorí toto: Určite po­tres­tám babylon­ského kráľa a jeho krajinu, ako som po­tres­tal asýr­skeho kráľa. 19 Iz­rael však vrátim na jeho nivy, bude pásť na Kar­meli a v Bášane; na Ef­rajim­skom po­horí a v Gileáde sa na­sýti. 20 V tých dňoch a v tom čase — znie výrok Hos­podina — budú hľadať vinu Iz­raela, ale nebude jej, a hriechy Júdu, ale nenáj­du ich, lebo od­pus­tím tým, ktorých ponechám. 21 Vy­tiah­ni proti krajine Merátajim a proti obyvateľom Pekódu, nivoč a vy­konaj na nich hubiacu kliat­bu — znie výrok Hos­podina — urob všet­ko, ako som ti pri­kázal. 22 Voj­nový po­krik je v krajine a veľká po­hroma. 23 Ako sa roz­bilo a polámalo kladivo celej zeme, ako sa stal Babylon pred­metom hrôzy medzi národ­mi! 24 Na­stavil som ti osíd­lo a chytil si sa, Babylon, ani si to nez­badal. Našli ťa a polapili, lebo si sa vy­zývavo správal voči Hos­podinovi. 25 Hos­podin ot­voril svoju zbroj­nicu a vy­tiahol nás­troje svoj­ho hnevu, lebo toto je dielo Pána, Hos­podina zá­stupov v krajine Chal­dejov. 26 Pri­tiah­nite proti nemu od končín zeme, ot­vor­te jeho sýp­ky, navŕšte ho ako hromady obilia a vy­konaj­te na ňom hubiacu kliat­bu, aby z neho nič nezos­talo. 27 Po­bite všet­ky jeho mladé býky, nech idú na jat­ku! Beda im, lebo prišiel ich deň, čas ich tres­tu. 28 Počuj, ako utečen­ci a za­chránení z babylonskej krajiny oznamujú na Si­one po­mstu Hos­podina, nášho Boha, po­mstu za jeho chrám. 29 Za­volaj­te proti Babylonu mnohých, ktorí na­pínajú luk! Utábor­te sa okolo neho, aby preňho nebolo úniku. Od­plaťte mu podľa jeho skut­kov, urob­te s ním všet­ko tak, ako on robil vám, lebo sa vy­statoval proti Hos­podinovi, proti Svätému Iz­raela. 30 Pre­to jeho mladíci popadajú na námes­tiach a všet­ci jeho bojov­níci za­hynú v ten deň — znie výrok Hos­podina. 31 Po­zri, som proti tebe, ty trúfalec — znie výrok Pána, Hos­podina zá­stupov —, lebo prišiel tvoj deň, čas tvoj­ho navštívenia. 32 Trúfalec sa po­tkne, pad­ne, nebude toho, kto by ho zo­dvihol. Založím oheň v jeho mes­tách, ten strávi celé jeho okolie. 33 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov: Utláčaní sú Iz­raeliti a s nimi aj Júdov­ci. Tí, čo ich zajali, držia ich pev­ne, zdráhajú sa ich pre­pus­tiť. 34 Ich vy­kupiteľ je však moc­ný, jeho meno je Hos­podin zá­stupov. On po­vedie ich spor, aby krajinu upokojil a obyvateľov Babylonu znepokojil. 35 Meč na Chal­dejov — znie výrok Hos­podina — na obyvateľov Babylonu, na jeho kniežatá a jeho mudr­cov! 36 Meč na vešt­cov, nech vy­zerajú ako hlupáci, meč na jeho hr­dinov, nech si zúfajú! 37 Meč na jeho kone a vozy a na všet­kých miešan­cov, ktorí sú medzi nimi, nech sú ako ženy! Meč na jeho po­klady, nech sú vy­dran­cované! 38 Suchota na jeho vody, nech vy­schnú, lebo je to krajina tesaných modiel a pri strašid­lách upadajú do bludu! 39 Pre­to tam bude žiť step­ná zver so šakal­mi, budú v ňom pre­bývať pšt­rosy, nebude už ni­kdy osíd­lený ani obývaný po všet­ky po­kolenia. 40 Podob­ne ako po vy­vrátení Sodomy a Gomory a sused­ných miest — znie výrok Hos­podina — nik tam nebude bývať, ne­usadí sa tam človek. 41 Po­zri, od severu pri­chádza ľud, veľký národ a mnohí králi, dvíhajú sa z najkrajnejších končín zeme. 42 Chytajú sa luku a oštepu, sú ukrut­ní a bez milos­ti, ich hlas hučí ako more a ne­sú sa na koňoch. Sú vy­strojení ako muž do boja, proti tebe, dcéra Babylon. 43 Babylon­ský kráľ počul správu, ochab­li mu ruky, úz­kosť sa ho zmoc­nila i bolesť ako rodičky. 44 Hľa, ako lev vy­stupuje z húštiny Jor­dána na trvalé pas­tviny, tak ich v okamihu od­tiaľ odoženiem a ustanovím nad ním svoj­ho vy­voleného. Veď kto je ako ja, kto ma môže brať na zod­poved­nosť? Kto je ten pas­tier, čo ob­stojí predo mnou? 45 Pre­to počuj­te roz­hod­nutie Hos­podina, ktoré chys­tá proti Babylonu, a jeho zámery, ktoré má proti krajine Chal­dejov. Áno, od­vlečú ich ako naj­menšie kusy zo stáda, ich pas­tvina sa zhrozí nad nimi. 46 Od volania: Pod­manený je Babylon! sa trasie zem a krik počuť medzi národ­mi.