Ekumenický › Jeremiáš › 15

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Neodvratná záhuba1 Hos­podin mi po­vedal: Aj keby stál predo mnou Mojžiš a Samuel, tomuto ľudu nebudem na­klonený. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu. 2 Ak sa ťa spýtajú: Kam pôj­deme? Od­povieš im: Tak­to hovorí Hos­podin: Kto si za­slúži sm­rť, na sm­rť, kto si za­slúži meč, pod meč, kto si za­slúži hladomor, na sm­rť hladom, kto si za­slúži zajatie, do zajatia. 3 Štyri veci pri­vediem proti vám — znie výrok Hos­podina: meč, aby za­bíjal, psy, aby tr­hali, nebes­ké vtáky a zver zeme, aby žrali a ničili. 4 Urobím ich po­strachom pre všet­ky kráľov­stvá zeme za to, čo jud­ský kráľ Menašše, syn Chiz­kiju, popáchal v Jeruzaleme. 5 Kto sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem? Kto ťa bude ľutovať? Kto sa k tebe vráti opýtať sa: Ako sa máš? 6 Ty si ma od­vr­hol — znie výrok Hos­podina — ob­rátil si mi chr­bát. Pre­to vy­striem ruku proti tebe, zničím ťa, lebo ma zunovalo zľutúvať sa. 7 Budem ich pre­vievať vejačkou v bránach krajiny. Po­zbavím ich detí, znivočím svoj ľud, ne­vrátili sa zo svojich ciest. 8 Ich vdov bude viac ako pies­ku pri mori, proti mat­kám mladíkov pri­vediem ničiteľa na polud­nie, náh­le na nich uvalím hrôzu a zdesenie. 9 Uväd­ne sedem­násob­ná rodička, vy­dých­ne dušu, ešte počas dňa záj­de jej sln­ko, za­han­bená bude a po­tupená. Čo z nich zvýši, to vy­dám meču pred ich ne­priateľmi — znie výrok Hos­podina. Žaloby proroka10 Beda mi, mat­ka moja, že si ma porodila, muža šk­riepok a muža hádok pre celú krajinu. Ne­požičiaval som, ani pôžičku ne­prijímal, všet­ci ma však pre­klínajú. 11 Na­ozaj, Hos­podin, či som ti dob­re ne­slúžil? Či som ťa úpen­livo ne­prosil v čase nešťas­tia a úz­kos­ti i za ne­priateľa? 12 Či možno zlámať železo, železo zo severu, a bronz? 13 Tvoj majetok a tvoje po­klady dám na lúpež bez náh­rady za všet­ky tvoje hriechy na celom tvojom území. 14 Urobím ťa ot­rokom tvojich ne­priateľov v krajine, ktorú ne­poz­náš, lebo môj hnev sa roz­pálil a blčí proti vám. 15 Ty to vieš, Hos­podin, pamätaj na mňa a navštív ma, po­msti sa za mňa na mojich ne­priateľoch, pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť, vedz, že pre teba znášam po­tupu. 16 Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi roz­košou a radosťou srd­ca, veď sa nazývam tvojím menom, Hos­podin, Bože zá­stupov. 17 Ne­vysedávam v kruhu roz­jarených, aby som plesal. Pred tvojou rukou sedím osamelý, lebo si ma na­pl­nil svojím hnevom. 18 Prečo má byť moja bolesť trvalá, moja rana ne­vyliečiteľná a nech­ce sa za­hojiť? Či chceš byť pre mňa klam­ným po­tokom, ktorého voda je ne­spoľah­livá? 19 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin: Ak sa ob­rátiš ku mne, na­vrátim ťa k sebe, budeš stáť predo mnou, ak budeš od­deľovať vzác­ne od bez­cen­ného, budeš akoby mojimi ús­tami. Oni nech sa ob­rátia k tebe, ale ty sa ne­ob­racaj k nim! 20 Urobím ťa pre ten­to ľud pev­nou bron­zovou hrad­bou. Budú proti tebe bojovať, ale ne­premôžu ťa, lebo ja som s tebou, aby som ťa za­chránil a oslobodil — znie výrok Hos­podina. 21 Vy­slobodím ťa z ruky zločin­cov a vy­kúpim ťa z ruky ukrut­níkov.