Ekumenický › Jeremiáš › 44

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Hriech a trest utečencov1 Slovo, ktoré za­znelo Jeremiášovi pre všet­kých Júdov­cov, ktorí bývajú v Egypte a usadili sa v Migdóle, Tach­pan­chése, Nófe a v krajine Pat­ros. 2 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: Vy ste videli všet­ko nešťas­tie, ktoré som do­pus­til na Jeruzalem a na všet­ky jud­ské mes­tá. Po­zrite, dnes sú spus­tošené a niet v nich obyvateľov 3 pre zlobu, ktorej sa do­púšťali. Dráždili ma, keď chodili páliť kadid­lo a uc­tievať cudzích bohov, ktorých ne­poz­nali ani oni, ani vy, ani vaši ot­covia. 4 Po­sielal som k vám stále svojich služob­níkov, prorokov, s odkazom: Ne­páchaj­te túto ohav­nosť, ktorú nenávidím. 5 Oni však ne­počúvali, nez­bys­trili sluch, aby sa od­vrátili od svojej zloby a ne­pálili kadid­lo cudzím bohom. 6 Pre­to vzkypela moja prch­kosť a môj hnev vzbĺkol proti jud­ským mes­tám a uliciam Jeruzalema, takže sa stali zrúcaninou a púšťou, ako sú dnes. 7 Teraz hovorí Hos­podin, Boh zá­stupov, Boh Iz­raela, toto: Prečo páchate proti sebe samým také veľké zlo? Chcete vy­hubiť z Júdu mužov i ženy, deti i dojčatá, aby z vás nezos­tal ani zvyšok, 8 keď ma popudzujete dielami svojich rúk a pálite kadid­lo cudzím bohom v Egypte, kam ste prišli bývať ako cudzin­ci? Chcete sa vy­hubiť, aby ste sa stali kliat­bou a po­tupou medzi všet­kými národ­mi zeme? 9 Azda ste za­bud­li na zločiny svojich ot­cov, na zločiny jud­ských kráľov, na zločiny ich kniežat, na svoje vlast­né zločiny a na zločiny svojich žien, ktoré páchali v Judsku a na uliciach Jeruzalema? 10 Do­dnes sa ne­pokorujú, neboja sa a nek­ráčajú podľa môj­ho zákona a podľa mojich nariadení, ktoré som dal im a ich ot­com. 11 Pre­to Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela, hovorí toto: Svoju tvár ob­rátim proti vám na vašu skazu, chcem vy­hubiť celé Jud­sko. 12 Vez­mem zvyšky obyvateľov Jud­ska, ktorí uskutočnili svoje roz­hod­nutie odísť do Egyp­ta a bývať tam ako cudzin­ci. V Egypte však všet­ci za­hynú, pad­nú mečom, po­mrú od hladu, od naj­menšieho po naj­väčšieho; po­mrú mečom a od hladu. Stanú sa kliat­bou, hrôzou, zlorečením a han­bou. 13 Po­tres­cem tých, čo bývajú v Egypte, ako som po­tres­tal Jeruzalem mečom, hladom a morom. 14 Zo zvyšku Júdov­cov, ktorí prišli do Egyp­ta, aby tam bývali ako cudzin­ci, ni­kto ne­unik­ne ani sa nezach­ráni. Ne­vrátia sa do Jud­ska, aj keby túžili sa ta vrátiť a bývať tam. Na­vrátia sa len utečen­ci. 15 Nato všet­ci muži, ktorí vedeli, že ich ženy pália kadid­lo cudzím bohom, a všet­ky ženy, ktoré tam stáli vo veľkom zá­stupe, ako aj všetok ľud, ktorý býval v Egypte a v Patrose, od­povedal Jeremiášovi: 16 V tom, čo si nám po­vedal v mene Hos­podinovom, ťa ne­pos­lúch­neme. 17 Na­opak, budeme robiť všet­ko, čo sme sľúbili, že budeme páliť kadid­lo Kráľov­nej nebies a prinášať nápojové obety, ako sme to robili my, naši ot­covia, naši králi a naše kniežatá v judských mes­tách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do­sýta, vied­lo sa nám dob­re a nezažili sme nešťas­tie. 18 Od­kedy sme pre­stali páliť kadid­lo Kráľov­nej nebies a prinášať jej nápojové obety, všet­kého máme nedos­tatok a hynieme mečom a od hladu. 19 Keď pálime kadid­lo Kráľov­nej nebies a prinášame jej nápojové obety — po­vedali ženy —, deje sa niečo bez vedomia mužov, že pečieme obet­né koláče, ktoré ju na­podobujú, a prinášame jej nápojové obety? 20 No Jeremiáš po­vedal všet­kému ľudu, mužom, ženám a všet­kým ľuďom, ktorí mu tak od­povedali: 21 Nebolo to práve kadid­lo, ktoré ste pálili v judských mes­tách a po uliciach Jeruzalema, vy, vaši ot­covia, vaši králi, vaše kniežatá a ľud krajiny, na čo sa roz­pamätal Hos­podin, čo doľah­lo na jeho srd­ce? 22 Hos­podin už ne­vládal znášať vaše zločin­né skut­ky a vaše ohav­nos­ti, ktorých ste sa do­púšťali. Pre­to sa vaša krajina stala zbúranis­kom, hrôzou a kliat­bou bez obyvateľov, akou je dnes. 23 Pre­tože ste pálili kadid­lo, hrešili ste proti Hos­podinovi a ne­počúvali ste Hos­podinov hlas, nek­ráčali ste podľa jeho zákona, podľa jeho nariadení a svedec­tiev, pre­to vás pos­tih­lo toto nešťas­tie, ako je to dnes. 24 Jeremiáš ďalej po­vedal všet­kému ľudu a všet­kým ženám: Počuj­te Hos­podinovo slovo, všet­ci Júdov­ci, ktorí ste v Egypte: 25 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: To, čo ste vy i vaše ženy svojimi ús­tami sľúbili, to ste svojimi rukami aj spl­nili. Hovoríte: Spl­níme svoje sľuby, ktoré sme zložili, budeme páliť kadid­lo Kráľov­nej nebies a prinášať jej nápojové obety. Len si skladaj­te sľuby a plňte svoje slovo! 26 Pre­to všet­ci Júdov­ci, ktorí ste v Egypte, počuj­te Hos­podinovo slovo: Pri­sahám na svoje veľké meno — znie výrok Hos­podina —, že v celom Egyp­te nebude ni­koho z Júdovcov, kto by hovoril: Akože žije Pán, Hos­podin! 27 Po­zrite, budem bdieť nad nimi, ale na záhubu, nie na dob­ro, a všet­ci jud­skí muži, ktorí sú v Egypte, budú zomierať mečom a hladom, kým ne­vyhynú. 28 Tí, čo unik­nú meču, iba nie­koľkí muži, vrátia sa z Egypta do Jud­ska. Po­tom spoz­ná každý zo zvyšku Júdu, ktorý prišiel bývať do Egyp­ta, čie slovo sa spl­ní, či moje, alebo ich. 29 Toto vám bude znamením — znie výrok Hos­podina — že vás navštívim na tom­to mies­te, aby ste vedeli, že určite sa na vás spl­nia moje slová o vašom nešťas­tí. 30 Toto hovorí Hos­podin: Ja vy­dám egypt­ského kráľa, faraóna Chof­ru, do rúk jeho ne­priateľov a do rúk tých, čo strieh­nu na jeho život, ako som vy­dal jud­ského kráľa Cid­kiju do ruky Nebúkad­necara, babylon­ského kráľa, jeho ne­priateľa, ktorý strieh­ne na jeho život.