Ekumenický › Jeremiáš › 2

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

Sľubný začiatok1 Slovo Hos­podina mi za­znelo tak­to: 2 Choď a krič do uší Jeruzalema: Toto hovorí Hos­podin: Spomínam si na lás­ku tvojej mlados­ti, na ľúbosť z čias tvojich zás­nub, keď si ma na­sledoval po púšti v krajine bez siatiny. 3 Iz­rael bol svätým Hos­podinovi, pr­votinou jeho úrody, všet­ci, čo z nej jed­li, museli za to pykať, nešťas­tie ich pos­tih­lo — znie výrok Hos­podina. Vierolomnosť4 Čuj­te slovo Hos­podina, dom Jákobov i všet­ky rody domu Iz­raela! 5 Tak­to hovorí Hos­podin: Akú ne­právosť na mne našli vaši ot­covia, že sa vzdialili odo mňa? Šli za már­nosťou a vy­šli na már­nosť. 6 Nehovorili: Kde je Hos­podin, ktorý nás vy­viedol z Egypta, ktorý nás viedol po púšti, po krajine stepí a rok­lín, po krajine vy­pra­hnutej a tem­nej po krajine, ktorou ni­kto ne­prej­de, ktorú človek ne­obýva? 7 Vo­viedol som vás do krajiny sadov, aby ste sa živili jej plod­mi a dob­rotami. Prišli ste a moju krajinu ste poškvr­nili, moje dedičs­tvo ste zo­havili. 8 Kňazi sa ne­pýtali: Kde je Hos­podin? Hoci sa vy­znali v zákone, mňa ne­poz­nali, pas­tieri sa proti mne vzbúrili, proroci v mene Baála veštili a chodili za tými, čo nie sú ničím osožní. 9 Pre­to sa ešte budem s vami pravotiť — znie výrok Hos­podina — i s deťmi vašich detí sa budem pravotiť. Veľkosť viny10 Prej­dite os­trovy Kit­tejov a roz­hliad­nite sa, pošlite do Kédaru a skúmaj­te dô­klad­ne, všim­nite si, či sa niečo také stalo. 11 Či si nejaký národ zmenil bohov? — hoci to ani bohovia neboli. Môj ľud však za­menil svoju slávu za čosi, čo ne­osoží. 12 Žas­nite nad tým nebesá, zhroz­te sa úžas­ne — znie výrok Hos­podina. 13 Dvoch zločinov sa do­pus­til môj ľud, mňa opus­til, prameň živej vody, aby si vy­kopal cis­ter­ny, cis­ter­ny pop­ras­kané, ktoré ne­ud­ržia vodu. Následky nevernosti14 Či je Iz­rael ot­rokom alebo doma narodeným sluhom? Prečo sa stal korisťou? 15 Levy naňho revú, ozývajú sa. Jeho krajinu ob­rátili na pu­statinu, jeho mes­tá sú vy­pálené a ne­obývané. 16 Aj synovia Nófu a Tach­pan­chésu ťa vy­pás­li až po temeno. 17 Či ti to nezap­ríčinilo tvoje od­pad­nutie od Hos­podina, tvoj­ho Boha, keď ťa viedol ces­tou? 18 Načo ideš do Egyp­ta? Na­piť sa azda vody z Nílu? Načo ideš do Asýrie? Na­piť sa azda vody z Eufratu? 19 Tvoja zloba ťa po­tres­tá a tvoje ne­ver­nos­ti ťa skárajú. Spoz­naj a viď, aké tr­p­ké a zlé je to, že si opus­til Hos­podina, svoj­ho Boha, a ne­máš zo mňa strach — znie výrok Pána, Hos­podina zá­stupov. Modloslužba20 Už dáv­no si polámala svoje jar­mo, roz­tr­hala si svoje putá a po­vedala si: Nebudem ot­ročiť! Na každom vy­sokom kop­ci a pod každým zeleným stromom sa roz­vaľuješ, ty ne­vies­t­ka. 21 Za­sadil som ťa ako šľach­tený vinič, len pravé semeno. Ako si sa mi moh­la pre­meniť na planý a cudzí vinič? 22 Keby si sa umyla aj lúhom a po­užila veľa myd­la, škvr­na tvojej viny zo­stane predo mnou — znie výrok môj­ho Pána, Hos­podina. 23 Ako môžeš hovoriť: Ne­poškvr­nila som sa, za Baál­mi som nechodila? Po­zri na svoju ces­tu v údolí, spoz­naj, čo si urobila, ty ľah­ká ťava, čo strečkuje po ces­te, 24 divá os­lica, navyk­nutá na púšť, čo v roztúženosti vet­rí, kto ju uspokojí v jej ruji? Kto ju hľadá, ne­unaví sa, náj­de ju v jej mesiaci. 25 Daj si po­zor, aby si nezos­tala bosá a tvoje hrd­lo ne­vys­mäd­lo. Ty však hovoríš: Dar­mo je! Nie! Veď milujem cudzin­cov a budem za nimi chodiť. Následky modlárstva26 Ako sa za­han­bí pri­chytený zlodej, tak sa za­han­bí dom Iz­raela, oni, ich králi, kniežatá, ich kňazi i proroci, 27 ktorí drevu hovoria: Ty si môj otec a skale: Ty si ma zrodila. Ku mne sa však ob­racajú chrb­tom, a nie tvárou. Ak sa im zle vodí, vtedy volajú: Po­vs­taň a za­chráň nás! 28 Kde sú tvoji bohovia, čo si si urobil? Nech vstanú a za­chránia ťa, keď budeš v núdzi! Koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, Jud­sko! 29 Prečo sa so mnou pravotíte? Všet­ci ste sa mi spreneverili — znie výrok Hos­podina. 30 Dar­mo som bil vašich synov, ne­prijali moje na­pomenutie. Váš meč požieral vašich prorokov ako dravý lev. 31 Toto po­kolenie, vy si všímaj­te slovo Hos­podina: Stal som sa azda pre Iz­rael púšťou alebo krajinou strašných tem­nôt? Ľud môj, prečo hovoríš: Chceme byť voľní, už ne­pôj­deme k tebe? 32 Či pan­na za­bud­ne na svoj skvost, ne­ves­ta na svoj opasok? Môj ľud však za­budol na mňa už od dáv­nych dní. Boží súd33 Ako dob­re si len upravuješ ces­tu, aby si vy­hľadala lás­ku! Tak si si aj na zločiny navyk­la na svojich ces­tách. 34 Aj na ob­rubách ti našli krv ne­vin­ných chudob­ných, hoci si ich ne­pris­tih­la pri vlámaní. Na­priek tomu všet­kému hovoríš: 35 Som ne­vin­ná, jeho hnev sa od­vrátil odo mňa. Tu som, po­súdim ťa, pre­tože tvr­díš: Ne­zhrešila som. 36 Čo sa tak veľmi náh­liš zmeniť svoju ces­tu? Aj s Egyptom vy­j­deš na han­bu, ako si vy­šla na han­bu s Asýriou. 37 Aj od­tiaľ vy­j­deš s rukami nad hlavou. Keďže Hos­podin za­vr­hol tvoje opory, s nimi ne­us­peješ.