EkumenickýJeremiáš14

Jeremiáš

Veľké sucho1 Slovo, ktoré po­vedal Hos­podin Jeremiášovi o suchu: 2 Smúti Júda, tí, čo sú v jeho bránach, sú unavení a sedia v smútku na zemi. Ozýva sa bolest­ný výk­rik Jeruzalema. 3 Ich vznešení ľudia po­slali sluhov po vodu, tí šli k cisternám, vodu nenašli a vrátili sa s prázdnymi nádobami. Sú za­han­bení a po­tupení, za­haľujú si hlavy, 4 pre­tože pôda je do­pras­kaná, lebo nebolo dažďa v krajine; roľníci sú za­han­bení, za­haľujú si hlavy. 5 Aj jelenica na poli rodí, no opúšťa mláďa, lebo niet zelene. 6 Divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch ako šakaly. Oči im has­nú, lebo niet zelenej po­travy. 7 Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hos­podin, kvôli svoj­mu menu. Veď mnoho je našich od­vrátení, ktorými sme sa pre­hrešili proti tebe. 8 Nádej Iz­raela, jeho zá­chran­ca v čase úz­kos­ti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pút­nik, čo sa uchýli na noc? 9 Prečo si ako za­strašený človek, ako silák, ktorý ne­vládze za­chrániť? Hos­podin, ty si medzi na­mi, voláme sa podľa tvoj­ho mena, ne­opúšťaj nás! 10 Tak­to hovorí Hos­podin o tomto ľude: Radi sa po­tulujú, nohy si nešet­ria. Hos­podin ne­má v nich záľubu, teraz si spomenul na ich vinu a tres­tá ich hriechy. Proti falošným prorokom11 Hos­podin mi po­vedal: Ne­prihováraj sa za dob­ro toh­to ľudu! 12 Keď sa budú pos­tiť, ne­vypočujem ich pros­bu, keď prinesú spaľovanú alebo po­kr­movú obetu, ne­obľúbim si ich. Znivočím ich mečom, hladom a morom. 13 Po­vedal som: Ach, Pane, Hos­podin, proroci im hovoria: Ne­uvidíte meč, ne­pos­tih­ne vás hladomor, lebo vám dám pravý po­koj na tom­to mies­te. 14 Hos­podin mi od­povedal: Proroci v mojom mene prorokujú lož. Ne­pos­lal som ich, nič som im ne­prikázal ani som k nim nehovoril. Prorokujú vám falošné videnie, ničom­né veštenie a výmys­ly svoj­ho srd­ca. 15 Pre­to Hos­podin hovorí o prorokoch, ktorí prorokujú v jeho mene: Hoci som ich ne­pos­lal, hovoria: Meč a hlad nebudú v tejto krajine. Títo proroci za­hynú mečom a hladom. 16 Ľudí, ktorým oni prorokujú, pos­tih­ne hlad a meč, budú po­hodení na uliciach Jeruzalema a nebude ni­koho, kto by ich po­choval, ani ich ženy, synov a dcéry. Ich zlobu vy­lejem na nich. Prorokov žiaľ17 Po­vieš im túto reč: Moje oči ronia slzy a sl­zia v noci i vo dne, pre­tože pan­nu, dcéru môj­ho ľudu, pos­tih­la veľká skaza, veľmi bolest­ná rana. 18 Ak vy­j­dem na pole, hľa, pre­bod­nutí mečom; ak voj­dem do mes­ta, hľa, muky od hladu! Veď prorok i kňaz chodia bez­rad­ne po krajine. Žiaľ ľudu19 Azda si cel­kom za­vr­hol Júdu alebo sa tvojej duši zošk­livil Si­on? Prečo si nás zbil a niet pre nás uzdravenia? Očakávame po­koj, ale dob­ra niet, čas uzdravenia, ale je tu hrôza. 20 Po­známe, Hos­podin, svoju vinu, zlobu našich ot­cov, veď sme hrešili proti tebe. 21 Neza­vrh­ni nás pre svoje meno, ne­znevažuj trón svojej slávy! Pamätaj na svoju zmluvu s nami a ne­zruš ju! 22 Či sú medzi mod­lami národov také, ktoré dávajú dážď? Alebo dajú nebesia pŕšky? Či nie si to ty, Hos­podin, Bože náš? V teba dúfame, lebo ty si utvoril toto všet­ko.

EkumenickýJeremiáš14

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček