Ekumenický › Jeremiáš › 31

Jeremiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52

1 V tom čase — znie výrok Hos­podina — budem Bohom všet­kým rodom Iz­raela a oni budú mojím ľudom. Milosť zachráni národ2 Toto hovorí Hos­podin: Na púšti našiel milosť národ, ktorý unikol meču. Iz­rael šiel, aby do­siahol svoj od­počinok. 3 Zďaleka sa mi zjavil Hos­podin: Miloval som ťa večnou lás­kou, pre­to som ti za­choval priazeň. 4 Opäť ťa vy­budujem, budeš vy­stavaná, pan­na iz­rael­ská. Znova sa oz­dobíš svojimi bub­nami, vy­j­deš tan­covať v kole na­tešených. 5 Opäť budeš vy­sádzať vinice na vr­choch Samárie. Tí, čo budú sadiť, budú aj užívať. 6 Príde deň, keď budú kričať strážnici na Ef­rajim­skom po­horí: Hor sa, vy­stúp­me na Si­on, k Hospodinovi, nášmu Bohu! Návrat zo zajatia7 Toto hovorí Hos­podin: Radost­ne jasaj­te nad Jákobom, plesaj­te nad pop­red­ným národom! Oznamuj­te, oslavuj­te a hovor­te: Hos­podin vy­slobodil svoj ľud, zvyšok Iz­raela. 8 Hľa, pri­vediem ich zo sever­nej krajiny a zhromaždím ich z končín zeme. Bude medzi nimi slepý a chromý, tehot­ná žena i rodička; vrátia sa ako veľký zá­stup. 9 Prídu s plačom, s prosbou o zmilovanie. Po­vediem ich a pri­vediem ich k potokom vôd, po rov­nej ces­te, kde sa ne­pot­knú, lebo som otec Iz­raela a Ef­rajim je môj pr­vorodený. Zmena žiaľu na radosť10 Národy, čuj­te slovo Hos­podina, zves­tuj­te ho na ďalekých os­trovoch a hovor­te: Ten, čo Iz­rael rozp­týlil, ho zhromaždí, a bude ho strážiť ako pas­tier svoje stádo. 11 Pre­tože Hos­podin vy­kúpil Jákoba a vy­slobodil ho z ruky sil­nejšieho, ako je on. 12 Prídu a za­plesajú na výšine Si­ona, budú sa hr­núť k dobrote Hos­podina, k obiliu, muštu a oleju, k mláďatám oviec a dobyt­ka. Ich duša bude ako za­vlažená záh­rada, už sa nebudú trápiť. 13 Vtedy sa bude tešiť pan­na v tanci, mladíci a star­ci po­spolu. Ich smútok ob­rátim na radosť, po žiali ich po­teším a roz­veselím. 14 Kňazov občer­stvím naj­lepšími vecami a môj ľud sa na­sýti mojím dob­ro­dením — znie výrok Hos­podina. Ráchelin žiaľ15 Toto hovorí Hos­podin: Čuj, v Ráme počuť nariekanie, pre­hor­ký plač. Ráchel oplakáva svojich synov, nedá sa po­tešiť pre svojich synov, lebo ich už niet. 16 Toto hovorí Hos­podin: Za­drž vzlykanie i slzy v očiach, lebo tvoja námaha do­stane od­menu — znie výrok Hos­podina: vrátia sa z nepriateľskej krajiny. 17 Tvoje po­tom­stvo má nádej — znie výrok Hos­podina: synovia sa vrátia na svoje územie. 18 Zreteľne počujem nariekať Ef­rajim: Kar­hal si ma a ja som sa dal kar­hať ako ne­skrotený býček. Pri­veď ma späť a na­vrátim sa, veď ty si Hos­podin, môj Boh. 19 Keď som sa od­vrátil, obanoval som to, keď som to po­chopil, bil som sa po bed­rách, han­bil som sa, čer­venal, lebo som niesol han­bu svojej mlados­ti. 20 Či nie je Ef­rajim mojím drahým synom alebo roz­košným dieťaťom? Kedykoľvek hovorím proti ne­mu, musím si ho pri­pomínať, pre­to sa moje vnút­ro kvôli nemu chveje, musím sa nad ním zmilovať — znie výrok Hos­podina. Výzva k návratu21 Po­stav si míľniky, urob si smerov­ky! Pre­mýšľaj nad upravenou ces­tou, nad ces­tou, po ktorej si šla. Vráť sa, iz­rael­ská pan­na, vráť sa do tých­to svojich miest! 22 Do­kedy budeš blúdiť, od­pad­nutá dcéra? Čosi nové stvorí Hos­podin v krajine: žena sa bude uchádzať o muža. Požehnanie budúcich čias23 Toto hovorí Hos­podin zá­stupov, Boh Iz­raela: V judskej krajine a v jej mes­tách až zmením ich údel, ešte budú hovoriť toto slovo: Niva spravod­livos­ti, po­svät­ný vrch, nech ťa požeh­ná Hos­podin! 24 Budú tam bývať spolu Júda a všet­ky jeho mes­tá, roľníci aj tí, čo tiah­nu so stádami. 25 Občer­stvím unavenú dušu a každú roz­túženú dušu uspokojím. 26 Nato som sa zo­budil a po­ob­zeral — môj sen bol slad­ký. 27 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hos­podina —, keď ob­sejem dom Iz­raela a dom Júdu semenom ľudí a semenom zvierat. 28 Ako som nad nimi bed­lil, keď som mal vy­tr­hávať, rúcať, plieniť, ničiť a pri­vodiť nešťas­tie, tak budem bed­liť, keď budem mať budovať a sadiť — znie výrok Hos­podina. 29 V tých dňoch nebudú viac hovoriť: Ot­covia jed­li ne­zrelé hroz­no a synom stŕp­li zuby. 30 Každý zo­mrie pre svoj hriech, každému človeku stŕp­nu zuby, keď bude jesť ne­zrelé hroz­no. Nová zmluva31 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hos­podina —, keď uzav­riem novú zmluvu s domom Iz­raela a s domom Júdu. 32 Nie takú zmluvu, akú som uzav­rel s vašimi ot­cami, keď som ich chopil za ruku, aby som ich vy­viedol z Egypta. Oni totiž moju zmluvu porušili, hoci som bol ich Pánom — znie výrok Hos­podina. 33 Toto však bude zmluva, ktorú uzav­riem s domom Iz­raela po tých­to dňoch — znie výrok Hos­podina. Svoj zákon vložím do ich vnút­ra a vpíšem ho do ich srd­ca. Budem im Bohom a oni budú mojím ľudom. 34 Už sa nebudú na­vzájom po­učovať a brat bratovi nebude hovoriť: Po­znaj­te Hos­podina! , lebo všet­ci ma budú po­znať, od naj­menšieho až po naj­väčšieho — znie výrok Hos­podina — pre­tože im od­pus­tím viny a na ich hriech nebudem viac spomínať. Nový národ35 Toto hovorí Hos­podin, ktorý dáva dňu sln­ko za svet­lo, noci určuje mesiac a hviez­dy, aby svietili, vzdúva more, takže hučia jeho vl­ny, Hos­podin zá­stupov je jeho meno: 36 Ak sa tieto poriad­ky spredo mňa stratia — znie výrok Hos­podina — po­tom aj po­tom­stvo Iz­raela pre­stane byť národom predo mnou po všet­ky dni. 37 Toto hovorí Hos­podin: Ak sa dajú zmerať hore nebesá a dolu pre­skúmať zá­klady zeme, po­tom ja za­vrh­nem celé po­tom­stvo Iz­raela pre všet­ko, čo urobili — znie výrok Hos­podina. Nový Jeruzalem38 Hľa, blíži sa čas — znie výrok Hos­podina —, keď bude mes­to vy­stavané pre Hos­podina od veže Chananeel až po Rožnú bránu 39 a meracia šnúra sa po­tiah­ne ďalej ku kop­cu Gáreb a za­krúti sa ku Góe. 40 Celé Údolie mŕt­vol a obet­ného popola, všet­ky polia až po po­tok Kid­rón a po roh Kon­skej brány na východ, budú za­svätené Hos­podinovi. Ni­kdy už nebudú zbúrané a zrúcané.