Roháček › Habakuk › 3

Habakuk

• 1
• 2
• 3

Modlitba Habakukova a ľudu Božieho. Nádej z minulých skutkov Hospodinových.1 Mod­lit­ba proroka Habakuka na šig­jonót. 2 Hos­podine, počul som tvoju po­vesť, bojím sa, Hos­podine, tvoje dielo, oživ ho pro­stred rokov! Pro­stred rokov ho oznámiš! V zúrivom hneve budeš pamätať zľutovať sa! 3 Keď išiel Bôh a blížil sa od Témana a Svätý od vr­chu Fárana, sélah, jeho sláva po­kryla nebesia, a zem bola pl­ná jeho chvály. 4 A blesk bol ako svet­lo, pap­ršleky mu vychádzaly z jeho ruky, a tam bol úkryt jeho sily. 5 Pred jeho tvárou išiel mor, a v jeho zápätí vy­chádzal páľčivý neduh. 6 Po­stál a za­klátil zemou, videl a za­triasal národami, a roz­padávaly sa večné vr­chy, sklonily sa brehy večnos­ti; má večné ces­ty. 7 Pod trápením som videl stány Kúšana, trias­ly sa kober­ce zeme Madiana. 8 Či na rieky, ó, Hos­podine, či azda na rieky bude horieť tvoj hnev, či tvoja prch­livosť proti moru? keď jaz­díš na svojich koňoch, vezieš sa na svojich vozoch spasenia? 9 Ob­nažiť ob­nažené je tvoje lučište, s­pl­niť prísahy po­kolení, dané slovo, sélah. Riekami si roz­delil zem. 10 Videly ťa, svíjaly sa vr­chy; lejak prešiel ako po­vodeň; priepasť vy­dala svoj hlas, do výše po­z­dvih­la svojej ruky. 11 Sl­n­ce i mesiac za­stály utiah­nuc sa do s­voj­ho obydlia, na svet­lo svojich šípov ta pošly, na jas bles­ku tvojej kopije. 12 V zúrivom hneve si kráčal po zemi, v hneve si mlátil národy. 13 Vy­šiel si na zá­chranu svoj­ho ľudu, na zá­chranu svoj­ho po­mazaného; srazil si hlavu z domu bez­božníka ob­nažiac všet­ko od základu až po hrd­lo. Sélah. 14 Jeho vlast­nými palicami si pre­bodol hlavu jeho bojov­níkov, do­hr­meli jako vích­rica, aby ma rozp­týlili; plesali, jako keby boli išli zožrať chudob­ného v kryte. 15 Šliapal si svojimi koňmi po mori, po hromade mnohých vôd. Nádeja v Hospodinovi aj v úzkosti.16 Počul som, a za­trias­lo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kos­tí, a triasol som sa na mies­te, kde som stál, že sa mám upokojiť na deň súženia, na deň, keď prij­de hore proti ľudu ten, k­torý ho bude hubiť. 17 Keby hneď aj nek­vitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily po­travy; keby drobné stádo bolo od­rezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach, 18 ja sa jed­nako budem veseliť v Hos­podinovi, budem plesať v Bohu svoj­ho spasenia. 19 Hos­podin, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách. - Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru na moje neginóty.