Ekumenický › 1. Mojžišova › 29

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákobov príchod k Lábanovi1 Po­tom Jákob po­kračoval v ceste a prišiel do krajiny obyvateľov Východu. 2 Zrazu uvidel na poli studňu, pri ktorej ležali tri stáda oviec. Z nej totiž na­pájali stáda. Kameň na ot­vore bol veľký. 3 Keď ta na­hnali všet­ky stáda, kameň sponad ot­voru od­valili a ponapájali ov­ce. Po­tom kameň pri­valili späť na ot­vor stud­ne. 4 Jákob sa im pri­hovoril: Bratia, od­kiaľ ste? Oni od­povedali: Sme z Cháranu. 5 Ďalej sa ich spýtal: Po­znáte Náchorov­ho syna Lábana? Od­vetili: Po­známe. 6 Po­tom sa ich spýtal: Má sa dob­re? Oni od­povedali: Dob­re. Po­zri, jeho dcéra Ráchel práve pri­chádza s ovcami. 7 On po­vedal: Ešte je ďaleko do večera. Nie je čas zháňať dobytok. Na­poj­te ovce a choďte ich pásť. 8 Oni od­povedali: Ne­môžeme, kým nebudú po­zháňané všet­ky stáda. Po­tom kameň sponad stud­ne od­valíme a na­pojíme ov­ce. 9 Kým sa s nimi zhováral, prišla Ráchel aj s ovcami svoj­ho ot­ca. Pás­la totiž ov­ce. 10 Keď Jákob uvidel Ráchel, dcéru brata svojej mat­ky Lábana a jeho ov­ce, pri­stúpil, z otvoru stud­ne od­valil kameň 11 a na­pojil ovce mat­kin­ho brata Lábana. Po­tom Jákob po­boz­kal Ráchel a hlas­no za­plakal. 12 Jákob po­vedal Ráchel, že je príbuz­ný jej otca a Rebekin syn. Ona to bežala po­vedať svoj­mu ot­covi. 13 Keď Lában počul, že prišiel Jákob, syn jeho ses­try, vy­behol mu v ústrety, ob­jal ho, po­boz­kal a uviedol do svoj­ho domu. On po­tom vy­rozp­rával Lábanovi všet­ko, čo sa pri­hodilo. 14 Lában mu po­vedal: Ty si na­ozaj moja kosť a moje telo. Jákob zo­stal uňho celý mesiac. Jákobove ženy15 Po­tom Lában po­vedal Jákobovi: Budeš mi azda za­dar­mo slúžiť len pre­to, že si môj príbuz­ný? Po­vedz mi, aká má byť tvoja mzda? 16 Lában mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia Ráchel. 17 Lea mala ne­výraz­né oči; Ráchel však mala pek­nú po­stavu a krás­ny vzhľad. 18 Jákob si za­miloval Ráchel a po­vedal: Za tvoju mladšiu dcéru ti budem slúžiť sedem rokov. 19 Lában od­vetil: Bude lepšie, keď ju dám tebe než cudziemu mužovi. Zo­staň u mňa. 20 Jákob teda slúžil za Ráchel sedem rokov, ale pri­padalo mu to len ako nie­koľko dní, lebo ju miloval. 21 Jákob po­vedal Lábanovi: Daj mi moju ženu, moja stanovená lehota sa na­pl­nila, aby som mohol ísť k nej. 22 Lában zvolal všet­kých miest­nych mužov a pri­pravil hos­tinu. 23 Večer však vzal svoju dcéru Leu, uviedol ju k Jákobovi a ten vošiel k nej. 24 Lában dal svoju slúžku Zil­pu do služby svojej dcére Lei. 25 Keď na­stalo ráno, Jákob zbadal, že to bola Lea. Jákob vy­čítal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som ti ne­slúžil za Ráchel? Prečo si ma oklamal? 26 Lában od­vetil: V našom kraji nie je zvykom vy­dávať najprv mladšiu a po­tom staršiu. 27 Do­konči ten­to svadob­ný týždeň s touto a dám ti aj druhú, za ktorú od­slúžiš ďalších sedem rokov. 28 Jákob tak urobil a do­končil ten týždeň s ňou. Po­tom mu Lában dal svoju dcéru Ráchel za ženu. 29 Lában dal Ráchel za slúžku ot­rokyňu Bil­hu. 30 Jákob vošiel k Ráchel a miloval ju viac ako Leu. Po­tom slúžil uňho ďalších sedem rokov. Jákobove deti31 Keď Hos­podin videl, že Lea je zaned­bávaná, ot­voril jej lono. Ráchel však zo­stala ne­plod­ná. 32 Lea počala, porodila syna a dala mu meno Rúben. Po­vedala: Hos­podin vzhliadol na moje utr­penie; môj muž ma už teraz bude milovať. 33 Opäť počala, porodila syna a po­vedala: Hos­podin počul, že som zaned­bávaná, pre­to mi dal aj toh­to. Dala mu meno Šimeón. 34 Znova počala, porodila syna a po­vedala: Teraz sa už môj muž pri­túli ku mne, lebo som mu porodila troch synov. Pre­to ho na­zvali Lévi. 35 Zasa počala, porodila syna a po­vedala: Teraz budem velebiť Hos­podina. Pre­to mu dala meno Júda. Po­tom pre­stala rodiť.