Ekumenický1. Mojžišova42

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

1. Mojžišova

Genesis

Jákobovi synovia idú do Egypta1 Keď Jákob videl, že v Egypte predávajú obilie, po­vedal svojim synom: Čo sa tu nečin­ne ob­zeráte? 2 Po­tom do­dal: Počul som, že v Egypte predávajú obilie. Zíďte ta a na­kúp­te ho, aby sme zo­stali nažive a ne­pom­reli. 3 Desiati Jozefovi bratia zišli teda do Egyp­ta na­kúpiť obilie. 4 Jákob však ne­pos­lal Jozefov­ho brata Ben­jamína s jeho brat­mi, lebo si po­vedal: Moh­la by ho za­stih­núť nehoda. 5 S tými, čo šli do Egyp­ta na­kúpiť obilie, od­išli aj Iz­raelovi synovia, lebo aj v Kanaáne bol hlad. 6 Jozef bol správ­com Egyp­ta, na jeho príkaz sa predávalo obilie všet­kému ľudu. Keď prišli k nemu jeho bratia, po­klonili sa pred ním tvárou až po zem. 7 Keď Jozef za­zrel svojich bratov, spoz­nal ich, no ne­prejavil to a rozp­rával sa s nimi tvrdo ako s cudzími ľuďmi. Spýtal sa ich: Od­kiaľ ste prišli? Od­povedali: Z Kanaánu, aby sme na­kúpili po­travu. 8 Jozef spoz­nal svojich bratov, ale oni ho ne­spoz­nali. 9 Vtedy sa Jozef roz­pamätal na sny, ktoré mal kedysi o nich. Po­vedal im: Vy ste vy­zvedači! Prišli ste si ob­hliad­nuť ne­opev­nené mies­ta krajiny. 10 Oni však od­povedali: Nie, pane, tvoji služob­níci prišli na­kúpiť po­travu. 11 Všet­ci sme synovia jed­ného muža; sme statoční ľudia. Tvoji služob­níci nie sú vy­zvedači. 12 On však znova tvr­dil: Nie! Prišli ste si ob­hliad­nuť ne­opev­nené mies­ta krajiny. 13 Oni od­povedali: Bolo nás, tvojich služob­níkov, dvanásť. Sme bratia, synovia jed­ného muža z Kanaánu. Najm­ladší je teraz pri ot­covi a jed­ného už niet. 14 Jozef však opakoval: Je to tak, ako som po­vedal, ste vy­zvedači! 15 Tak­to vás vy­skúšam: Ako žije faraón, od­tiaľto ne­vyj­dete, kým mi ne­privediete svoj­ho najm­ladšieho brata. 16 Pošlite jed­ného z vás, aby ho pri­viedol. Os­tat­ní budete uväz­není. Tak sa overia vaše slová, či sú prav­divé, alebo nie. Ako žije faraón, ste vy­zvedači! 17 Nato ich Jozef uvr­hol na tri dni do väzenia. Jozef skúša bratov18 Na tretí deň im Jozef po­vedal: Ja sa bojím Boha. Ak chcete zo­stať nažive, urob­te toto: 19 Ak ste statoční, nech jeden z vás ostane vo väzení. Os­tat­ní choďte domov a zanes­te obilie svojim hladujúcim rodinám. 20 No svoj­ho najm­ladšieho brata mi pri­veďte! Tak sa do­káže, že vaše slová sú prav­divé a nezom­riete. Oni to aj urobili. 21 Medzi sebou si vraveli: Na­ozaj sme sa pre­vinili proti svoj­mu bratovi. Videli sme úz­kosť jeho duše, keď nás úpen­livo prosil o zľutovanie, no ne­počúvali sme ho, pre­to doľah­lo na nás toto súženie. 22 Rúben im po­vedal: Ne­vravel som vám, aby ste sa ne­preh­rešili proti tomu chlap­covi? No ne­pos­lúch­li ste ma. Teraz sa máme zod­povedať za jeho krv. 23 Oni však ne­vedeli, že Jozef im roz­umie, lebo sa s nimi rozp­rával pro­stred­níc­tvom tl­močníka. 24 Jozef sa od nich od­vrátil a za­plakal. Opäť sa k nim ob­rátil a zhováral sa s nimi. Nato spomedzi nich vy­bral Šimeóna a pred ich očami ho dal zviazať. Návrat Jákobových synov do Kanaánu25 Po­tom Jozef pri­kázal na­pl­niť obilím všet­ku ich batožinu, každému vrátiť peniaze do vreca a dať im obživu na ces­tu. Tak aj urobili. 26 Obilie naložili na osly a od­išli. 27 Keď tam, kde nocovali, jeden z nich ot­voril vrece, aby dal oslovi ob­rok, na­vrchu vo vreci zbadal peniaze. 28 Zvolal na bratov: Vrátil mi peniaze! Tu sú vo vreci! Vtedy im ochab­lo srd­ce, rozt­rias­li sa a medzi sebou vraveli: Čo nám to Boh urobil? 29 Keď došli k svojmu ot­covi Jákobovi do Kanaánu, vy­rozp­rávali mu všet­ko, čo sa im pri­hodilo: 30 Ten muž, pán krajiny, za­ob­chádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. 31 Ubez­pečovali sme ho, že sme statoční ľudia, že nie sme vy­zvedači, 32 že nás bolo dvanásť bratov, synov jed­ného ot­ca; jed­ného už niet a ten najm­ladší je teraz s naším ot­com v Kanaáne. 33 Ten muž, pán krajiny, nám po­vedal: Či ste statoční, do­zviem sa z toho, že jed­ného zo svojich bratov necháte u mňa. Vez­mite si obilie pre svoje rodiny a choďte! 34 Keď mi pri­vediete svoj­ho najm­ladšieho brata, po­znám, že nie ste vy­zvedači, ale statoční ľudia. Po­tom vám vy­dám brata a v krajine sa môžete voľne po­hybovať. 35 Keď vy­práz­dňovali vrecia, každý našiel vo svojom vreci mešec s peniazmi. Keď spolu s otcom zbadali, že v mešcoch sú peniaze, za­chvátila ich hrôza. 36 Vtedy im otec Jákob po­vedal: Olupujete ma o deti. Ne­mám Jozefa, prišiel som o Šimeóna a chcete mi vziať aj Ben­jamína. Toto všet­ko ma pos­tih­lo! 37 Nato Rúben po­vedal ot­covi: Môžeš usmr­tiť mojich dvoch synov, ak ti Ben­jamína ne­privediem. Zver mi ho, ja ti ho pri­vediem späť. 38 On však opakoval: Môj syn ne­pôj­de s vami, jeho brat je mŕt­vy, on zo­stal sám. Keby sa mu ces­tou, ktorou pôj­dete, pri­hodilo nešťas­tie, v žiali by ste pri­vied­li moje šediny do ríše mŕt­vych.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček