Ekumenický › 1. Mojžišova › 48

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákob požehnáva Jozefových synov1 Po tých­to udalos­tiach po­vedali Jozefovi: Tvoj otec je chorý. Jozef teda vzal so sebou svojich dvoch synov, Menaššeho a Ef­rajima. 2 Keď Jákobovi oznámili: Pri­chádza k tebe tvoj syn Jozef, Iz­rael sa vzchopil a po­sadil sa na lôžko. 3 Jákob po­vedal Jozefovi: Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požeh­nal ma. 4 Po­vedal mi: Urobím ťa plod­ným a rozm­nožím ťa, urobím z teba spoločen­stvo národov. Túto krajinu dávam tvoj­mu po­tom­stvu do večného vlast­níc­tva. 5 Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egyp­ta, budú od­teraz moji, Ef­rajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón. 6 Deti, ktoré budú po nich, budú však tvoje. Ich dedičné územie bude označené menom ich bratov. 7 Keď som šiel z Paddana, v Kanaáne na ces­te neďaleko Ef­raty mi zo­mrela Ráchel. Po­choval som ju tam pri ces­te do Ef­raty, teda do Bet­lehema. 8 Keď Iz­rael uvidel Jozefových synov, spýtal sa: Kto sú to? 9 Jozef od­vetil svoj­mu ot­covi: To sú moji synovia, ktorých mi tu dal Boh. Otec po­vedal: Pri­veď ich ku mne, nech ich požeh­nám! 10 Iz­raelove oči oslabila totiž staroba, takže zle videl. Keď ich Jozef pri­viedol k nemu, Jákob ich po­boz­kal a ob­jal. 11 Po­tom Iz­rael po­vedal Jozefovi: Nedúfal som, že ešte uzriem tvoju tvár. Boh mi však do­prial vidieť nielen teba, ale aj tvojich po­tom­kov. 12 Keď mu ich Jozef z kolien zložil, po­klonil sa tvárou po zem. 13 Vzal oboch, pravou rukou Ef­rajima a po­stavil ho po ľavom boku Iz­raela; ľavou rukou vzal Menaššeho a po­stavil ho po pravom boku Iz­raela. 14 Iz­rael však vy­strel svoju pravú ruku a položil Ef­rajimovi na hlavu, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Menaššeho. Svoje ruky skrížil, hoci Menašše bol pr­vorodený. 15 Jozefa požeh­nal tak­to: Boh, pred ktorým chodievali moji ot­covia Ab­rahám a Izák, Boh, ktorý mi bol pas­tierom od mlados­ti až do­dnes, 16 a an­jel, ktorý ma vy­kúpil zo všet­kého zla, nech požeh­ná tých­to chlap­cov. Nech nosia moje meno a meno mojich ot­cov Ab­raháma a Izáka. Nech sa veľmi rozm­nožia upro­stred krajiny. 17 Keď Jozef zbadal, že otec položil pravú ruku na hlavu Ef­rajima, ne­poz­dávalo sa mu to. Chytil teda ot­covu ruku a chcel ju z hlavy Ef­rajima preniesť na hlavu Menaššeho. 18 Jozef po­vedal ot­covi: Nie tak, otec, veď pr­vorodený je ten­to. Jemu polož na hlavu svoju pravú ruku. 19 Otec to však od­mietol: Viem, syn môj, viem to, aj z neho vznik­ne národ, aj on sa roz­ras­tie. Jeho mladší brat bude však väčší než on a z jeho po­tom­stva vznik­nú mnohé národy. 20 V ten deň ich požeh­nal a po­vedal: Tvojím menom bude Iz­rael žeh­nať: Boh nech ťa urobí ako Ef­rajima a Menaššeho! 21 Po­tom Iz­rael po­vedal Jozefovi: Po­zri, ja zo­mriem, ale Boh bude s vami a pri­vedie vás späť do krajiny vašich ot­cov. 22 Tebe však dávam o jeden diel viac než tvojim bratom; zís­kal som ho z rúk Amorejčanov svojím mečom a lukom.