Ekumenický1. Mojžišova8

1. Mojžišova

Genesis

Koniec potopy1 Boh si spomenul na No­acha, na všet­ku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zo­slal na zem vietor a voda opadávala. 2 Za­tvorili sa aj žried­la pra­hl­biny a nebes­ké uzávery; za­stavil sa aj dážď z neba. 3 Voda, čo pri­tekala a od­tekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo. 4 V siedmom mesiaci na sedem­nás­ty deň toh­to mesiaca za­stal koráb na po­horí Araratu. 5 Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. Pr­vého dňa desiateho mesiaca sa ob­javili končiare vr­chov. 6 Keď uplynulo štyrid­sať dní, No­ach ot­voril na korábe ok­no, ktoré urobil, 7 a vy­pus­til kr­kav­ca; ten od­lietal a prilietal, kým voda na zemi ne­vysch­la. 8 Vy­pus­til aj holubicu, aby zis­til, či vody z povrchu zeme už ubud­lo. 9 No keď nenašla mies­to, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vy­strel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu. 10 Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vy­pus­til z korábu holubicu. 11 Pod­večer sa k nemu vrátila a v zobáku prinies­la čer­stvý olivový lís­tok. No­ach spoz­nal, že voda zo zeme ustúpila. 12 Čakal ešte ďalších sedem dní a vy­pus­til holubicu, no tá sa k nemu už ne­vrátila. 13 V šesťstoprvom roku v prvom mesiaci na pr­vý deň mesiaca voda na zemi vy­sch­la. No­ach ot­voril strechu korábu, po­zrel sa von a videl, že po­vrch zeme je už suchý. 14 V druhom mesiaci na dvad­siaty sied­my deň mesiaca zem bola suchá. 15 Boh pre­hovoril k Noachovi: 16 Vy­j­di z korábu so svojou ženou, so svojimi syn­mi a so svojimi ne­ves­tami. 17 Vy­veď všet­ky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtác­tvo, dobytok a všet­ky plazy, čo sa hmýria na zemi, aby sa po­hybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi. 18 Vy­šiel teda No­ach, s ním jeho synovia, jeho žena, jeho ne­ves­ty, 19 všet­ky zvieratá, všet­ky plazy, všet­ky vtáky, všet­ko, čo sa hýbe na zemi, podľa svojich rodov, to všet­ko vy­šlo z korábu. 20 Po­tom No­ach po­stavil ol­tár Hos­podinovi, vzal zo všet­kého čis­tého dobyt­ka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na ol­tár. 21 Hos­podin pocítil príjem­nú vôňu a po­vedal si: Už ni­kdy pre človeka ne­prekľajem zem, lebo zmýšľanie ľud­ského srd­ca je od mlados­ti nák­lon­né na zlé. Pre­to už ni­kdy ne­vyhubím všet­ky živé bytos­ti, ako som to urobil. 22 Kým bude tr­vať zem, sej­ba ani žat­va, chlad ani horúčava, leto ani zima, deň ani noc ne­pres­tanú.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček