Ekumenický › 1. Mojžišova › 45

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jozef sa dáva poznať1 Jozef sa už ne­mohol zdržať. Zvolal na všet­kých, čo stáli okolo neho: Všet­ci odíďte! Ni­kto teda nebol pri tom, keď sa Jozef dal po­znať svojim bratom. 2 Po­tom sa hlasito rozp­lakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom. 3 Jozef po­tom po­vedal svojim bratom: Ja som Jozef! Žije ešte môj otec? Jeho bratov to však na­toľko ohromilo, že neboli schop­ní po­vedať ani slovo svoj­mu bratovi. 4 Jozef ich vy­zval: Pri­stúp­te ku mne! Keď k nemu pri­stúpili, po­vedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egyp­ta. 5 Teraz sa však už ne­tráp­te a nech vás to ne­mr­zí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami po­slal Boh na zá­chranu života. 6 Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať. 7 Boh ma po­slal pred vami, aby som vám v krajine pri­pravil zásoby a dožili ste sa veľkej zá­chrany. 8 Nie vy ste ma po­slali sem, ale Boh. On ma ustanovil za faraónov­ho porad­cu, za pána celého svoj­ho domu a za vlád­cu celého Egyp­ta. 9 Rých­lo sa vráťte k môjmu ot­covi a po­vedz­te mu: Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egyp­ta. Príď ku mne; ne­otáľaj! 10 Budeš bývať v kraji Góšen, teda blíz­ko mňa, so svojimi syn­mi a vnuk­mi, so svojimi stádami, s dobytkom a so všet­kým, čo máš. 11 Tam sa po­starám o teba, lebo ešte päť rokov po­tr­vá hlad, aby si ne­tr­pel núdzu ani ty, ani tvoja domác­nosť, so všet­kým čo máš. 12 Vy i môj brat Ben­jamín vidíte, že som to ja, kto sa s vami zhovára. 13 Po­vedz­te ot­covi, akú vážnosť mám v Egypte, o všetkom, čo ste videli. Ponáhľaj­te sa a pri­veďte ho sem. 14 Padol svoj­mu bratovi Ben­jamínovi okolo kr­ku, rozp­lakal sa a v jeho ob­jatí plakal aj Ben­jamín. 15 V plači po­boz­kal všet­kých svojich bratov a len po­tom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia. 16 Do faraónov­ho domu sa donies­la správa: Prišli Jozefovi bratia. Po­tešilo to faraóna i jeho služob­níkov. 17 Faraón po­vedal Jozefovi: Po­vedz svojim bratom: Urob­te toto: Naložte ná­klad na dobytok a choďte do Kanaánu. 18 Vez­mite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; dám vám to naj­lepšie, čo má Egypt; budete užívať naj­lepšie plody krajiny. 19 Pri­káž im: Urob­te toto: Z Egypta si vez­mite vozy pre svoje deti a ženy; do­vez­te otca a príďte. 20 Nežiaľte nad ničím, čo opus­títe, lebo do­stanete to naj­lepšie, čo dáva Egypt. 21 Synovia Iz­raela tak aj urobili. Jozef im na faraónov príkaz dal vozy a obživu na ces­tu. 22 Každému z nich dal sviatočné šaty. Ben­jamínovi však daroval tri­sto striebor­niakov a pätoro sviatočných šiat. 23 Svoj­mu ot­covi po­slal toto: desať oslov naložených tými naj­lepšími egypt­skými plodinami, desať os­líc naložených obilím, chlebom a jed­lom pre otca na ces­tu. 24 Po­tom bratov pre­pus­til. Keď od­chádzali, po­vedal im: Len sa ces­tou nehádaj­te! 25 Od­išli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu ot­covi Jákobovi. 26 Oznámili mu: Jozef ešte žije, ba vlád­ne celému Egyp­tu. Ot­cov­ho srd­ca sa to však nedot­klo, lebo ne­veril. 27 Vy­rozp­rávali mu všet­ko, čo im po­vedal Jozef. Keď však Jákob uvidel vozy, ktoré po­slal Jozef, aby ho od­viez­li, vtedy mu ožil duch. 28 Nato Iz­rael zvolal: Stačí, že môj syn Jozef žije! Pôj­dem, aby som ho ešte pred sm­rťou uzrel.