Ekumenický1. Mojžišova24

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­ak­tu­ál­nej­šie­ho eku­me­ni­cké­ho
pre­kla­du Biblie
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

1. Mojžišova

Genesis

Izák a Rebeka1 Ab­rahám bol starec vo vy­sokom veku a Hos­podin ho vo všet­kom požeh­nával. 2 Ab­rahám po­vedal naj­staršiemu sluhovi vo svojom dome, ktorý mu spravoval celý majetok: Polož svoju ruku pod moje bed­rá! 3 Za­väzujem ťa prísahou pred Hos­podinom, Bohom neba i zeme, že ne­vez­meš pre môj­ho syna ženu z dcér Kanaánčanov, medzi ktorými bývam, 4 ale pôj­deš do mojej vlas­ti k môjmu príbuzen­stvu a tam vy­berieš ženu pre môj­ho syna Izáka. 5 Sluha mu od­povedal: Ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou do tej­to krajiny, mám po­tom za­viesť tvoj­ho syna späť do krajiny, z ktorej si od­išiel? 6 Ab­rahám mu po­vedal: Ne­opováž sa za­viesť ta môj­ho syna! 7 Hos­podin, Boh nebies, ma vy­viedol z domu môj­ho ot­ca, z mojej rod­nej krajiny, oslovil ma a pri­sahal mi: Túto krajinu dám tvoj­mu po­tom­stvu. On pošle pred tebou svoj­ho an­jela a ty budeš môcť vy­brať ženu pre môj­ho syna. 8 Keby však tá žena s tebou nech­cela ísť, táto prísaha ťa nebude za­väzovať. Len môj­ho syna ta nezaveď! 9 Nato sluha položil ruku pod bed­rá svoj­ho pána, Ab­raháma, a od­prisahal mu to. 10 Sluha vzal desať tiav zo stáda svoj­ho pána a od­išiel. Mal so sebou aj rôz­ne drahocen­nos­ti od svoj­ho pána. Vy­dal sa na ces­tu do Aram-Na­harajima, do Náchorov­ho mes­ta. 11 Pod­večer, keď ženy ob­vyk­le vy­chádzajú čer­pať vodu, nechal ťavy pred mes­tom od­počívať pri stud­ni. 12 Po­vedal: Hos­podin, Boh Ab­raháma, môj­ho pána, do­praj mi dnes šťast­né stret­nutie a pre­ukáž lás­kavosť môj­mu pánovi, Ab­rahámovi. 13 Po­zri, stojím tu pri prameni a dcéry mužov mes­ta vy­chádzajú čer­pať vodu. 14 Deva, ktorej po­viem: Na­chýľ svoj džbán, aby som sa na­pil, nech od­povie: Napi sa a ja na­pojím aj tvoje ťavy. Nech je to tá, ktorú si pri­chys­tal svoj­mu služob­níkovi Izákovi. Podľa toho po­znám, že si pre­ukázal lás­kavosť môj­mu pánovi. 15 Sot­va to do­povedal, keď s džbánom na pleci pri­chádzala Rebeka, ktorá sa narodila Betúelovi, synovi Mil­ky, ženy Ab­rahámov­ho brata Náchora. 16 Bola to deva na po­hľad veľmi krás­na, pan­na, ktorú muž do­siaľ ne­poz­nal. Zo­stúpila k prameňu, na­pl­nila si džbán a vy­stúpila. 17 Sluha jej pri­behol v ústrety a po­vedal: Daj sa mi na­piť trochu vody zo svoj­ho džbána! 18 Ona od­vetila: Napi sa, pane; rých­lo zložila džbán na ruku a dala sa mu na­piť. 19 Keď sa na­pil, do­dala: Aj tvojim ťavám načer­pám vody, aby sa dob­re na­pili. 20 Rých­lo z džbána vy­liala vodu do na­pájad­la a od­beh­la k studni znova na­brať, aby na­pojila všet­ky jeho ťavy. 21 Muž ju pri­tom mlčky po­zoroval, aby po­znal, či Hos­podin do­prial jeho ces­te ús­pech, alebo nie. 22 Keď sa ťavy na­pili, muž vy­tiahol zlatý krúžok do nosa vážiaci pol šekela a dva zlaté náram­ky na jej ruky vážiace desať šekelov zlata, 23 a spýtal sa: Po­vedz mi, čia si ty dcéra? Našlo by sa v dome tvoj­ho otca mies­to, kde by sme moh­li prenocovať? 24 Od­vetila mu: Som dcéra Betúela, syna Mil­ky, ktorá ho porodila Náchorovi, 25 a do­dala: Slamy a kr­miva máme do­sť aj mies­ta na nocľah. 26 Muž padol na kolená, klaňal sa Hos­podinovi 27 a po­vedal: Nech je zvelebený Hos­podin, Boh Ab­raháma, môj­ho pána, ktorý ne­odňal svoju lás­kavosť a ver­nosť môj­mu pánovi. Hos­podin ma do­viedol do domu príbuz­ných môj­ho pána. 28 Deva po­tom od­beh­la a rodine svojej mat­ky oznámila, čo a ako sa stalo. 29 Rebeka mala brata Lábana. Lában vy­behol k mužovi pri prameni. 30 Keď videl krúžok v nose i náram­ky na rukách svojej ses­try Rebeky a počul jej slová, ako sa muž s ňou zhováral, prišiel k mužovi, ktorý ešte stál pri ťavách nad prameňom, 31 a po­vedal: Poď, Hos­podinov požeh­naný, prečo stojíš von­ku? Ja som už pri­pravil príbytok i mies­to pre ťavy. 32 Vtedy muž vošiel do domu. Lában od­sed­lal ťavy, dal im slamu i ob­rok. Mužovi a tým, čo boli s ním, dal vodu na umytie nôh. 33 Keď mu však pred­ložil jed­lo, po­vedal: Nebudem jesť, kým ne­vys­vet­lím, prečo som prišiel. Oni po­vedali: Hovor! 34 Vravel teda: Som Ab­rahámov sluha. 35 Hos­podin hoj­ne požeh­nal môj­ho pána, takže je bohatý; dal mu ovce a dobytok, strieb­ro a zlato, sluhov a slúžky, ťavy a os­ly. 36 Sára, žena môj­ho pána vo svojej starobe porodila môj­mu pánovi syna, ktorému odo­vzdal všet­ko, čo mal. 37 Môj pán ma za­viazal touto prísahou: Neber pre môj­ho syna ženu z dcér Kanaánčanov, v krajine ktorých žijem, 38 ale choď do domu môj­ho otca a pri­veď pre môj­ho syna ženu z môjho príbuzen­stva. 39 Keď som sa svoj­ho pána spýtal: Čo ak tá žena nebude chcieť ísť so mnou?, 40 po­vedal mi: Hos­podin, pred ktorého tvárou chodím, pošle s tebou svoj­ho an­jela, aby si mal na ces­te ús­pech a pri­viedol si pre môj­ho syna ženu z môjho príbuzen­stva, z domu môj­ho ot­ca. 41 Keď prídeš k mojim príbuz­ným a oni ti ju nedajú, vtedy ťa prísaha nebude za­väzovať a mojej kliat­by budeš zbavený. 42 Keď som dnes prišiel k prameňu, po­vedal som si: Hos­podin, Boh Ab­raháma, môj­ho pána, kiež ces­ta, na ktorej sa na­chádzam, je ús­pešná! 43 Po­hliad­ni, som pri prameni. Deve, ktorá príde na­brať vodu, po­viem: Daj sa mi na­piť trocha vody z džbána. 44 Ak mi od­povie: Len sa napi a načer­pám aj tvojim ťavám, to nech bude tá žena, ktorú pri­chys­tal Hos­podin synovi môj­ho pána. 45 Sot­va som to do­povedal, keď s džbánom na pleci pri­chádzala Rebeka a zo­stúpila k prameňu. Keď na­brala vody, po­vedal som jej: Daj sa mi na­piť! 46 Ona rých­lo zložila z pleca džbán a po­vedala: Napi sa a na­pojím aj tvoje ťavy. Na­pil som sa a ona na­pojila aj ťavy. 47 Nato som sa jej spýtal: Čia si ty dcéra? Ona od­povedala: Som dcéra Betúela, Náchorov­ho syna, ktorého mu porodila Mil­ka. Po­tom som jej do nosa vložil krúžok a na ruky som jej dal náram­ky, 48 padol som na kolená a po­klonil som sa Hos­podinovi a prosil som Hos­podina, Boha môj­ho pána Ab­raháma, že ma viedol správ­nou ces­tou, aby som mohol pri­viesť dcéru príbuz­ného môj­ho pána pre jeho syna. 49 Teraz mi po­vedz­te, či chcete môj­mu pánovi pre­ukázať lás­kavosť a ver­nosť. Ak nie, po­vedz­te, a ja sa podľa toho ob­rátim na­pravo alebo naľavo. 50 Lában a Betúel od­povedali: Vy­šlo to od Hos­podina a my ti ne­môžeme po­vedať ani áno, ani nie. 51 Po­zri, tu je Rebeka. Vez­mi ju a choď, nech sa stane ženou syna tvoj­ho pána, ako po­vedal Hos­podin. 52 Keď to počul Ab­rahámov sluha, po­klonil sa pred Hos­podinom až po zem. 53 Po­tom vy­bral striebor­né a zlaté šper­ky i šaty a dal ich Rebeke. Vzác­ne dary dal aj jej bratovi i jej mat­ke. 54 Po­tom jed­li, pili a sluha s mužmi, čo boli s ním, tam aj prenocovali. Keď ráno vstali, sluha po­vedal: Pre­pus­tite ma k môjmu pánovi. 55 Jej brat a mat­ka však od­povedali: Nech dievča zo­stane u nás as­poň desať dní, po­tom môže odísť. 56 On im však po­vedal: Ne­zdržuj­te ma, keď ma Hos­podin ús­pešne viedol po ces­te. Pre­pus­tite ma, aby som mohol ísť k svojmu pánovi. 57 Oni však od­povedali: Za­voláme dievča a do­zvieme sa, čo po­vie. 58 Za­volali Rebeku a spýtali sa jej: Pôj­deš s týmto mužom? Ona od­povedala: Pôj­dem. 59 Vtedy pre­pus­tili Rebeku, svoju ses­tru i jej varov­kyňu, aj Ab­rahámov­ho sluhu a jeho mužov. 60 Požeh­nali Rebeku a po­vedali jej: Ses­tra naša, ty buď mat­kou tisícov, mnohých tisícov; nech tvoje po­tom­stvo zauj­me bránu svojich ne­priateľov! 61 Rebeka i jej slúžky vstali, na­sad­li na ťavy a šli za mužom. Tak pre­vzal sluha Rebeku a od­išiel. 62 Izák pri­chádzal od Beér Lachaj Rói; býval totiž v kraji Negev. 63 Na sklon­ku dňa si Izák vy­šiel do poľa. Keď sa roz­hliadol, za­zrel pri­chádzať ťavy. 64 Aj Rebeka sa roz­hliad­la a zbadala Izáka. Zo­sad­la z ťavy 65 a spýtala sa sluhu: Kto je ten muž, čo nám ide cez pole v ústrety? Sluha od­povedal: To je môj pán. Ona vzala závoj a za­halila sa. 66 Po­tom sluha poroz­prával Izákovi všet­ko, čo vy­konal. 67 Izák za­viedol Rebeku do stanu svojej mat­ky Sáry. Vzal si ju za ženu, obľúbil si ju a našiel v nej útechu po smr­ti svojej mat­ky.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček