Ekumenický1. Mojžišova50

1. Mojžišova

Genesis

Jákobov pohreb1 Nato padol Jozef na tvár svoj­ho ot­ca, plakal nad ním a boz­kával ho. 2 Po­tom Jozef roz­kázal svojim služob­níkom, lekárom, aby mu za­bal­zamovali ot­ca. 3 Lekári bal­zamovali Iz­raela a trvalo im to štyrid­sať dní, pre­tože toľko dní treba na za­bal­zamovanie. Egypťania ho oplakávali sedem­desiat dní. 4 Keď sa dni oplakávania skončili, Jozef oslovil faraónových dvoranov: Ak som zís­kal vašu priazeň, pred­ložte faraónovi moju pros­bu: 5 Môj otec ma za­viazal touto prísahou: Po­zri, ja zomieram. Po­chovaj ma v mojej hrob­ke, ktorú som si pri­pravil v Kanaáne. Do­voľ mi odísť a po­chovať tam môj­ho ot­ca; po­tom sa vrátim. 6 Faraón po­vedal: Len choď a po­chovaj ot­ca, ako si sa za­viazal prísahou. 7 Jozef teda od­išiel po­chovať otca a šli s ním všet­ci faraónovi služob­níci: jeho dvorania, všet­ci egypt­skí hod­nos­tári, 8 všet­ci členovia Jozefovej domác­nos­ti, jeho bratia i členovia domác­nos­ti jeho ot­ca. V kraji Góšen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. 9 Sprevádzali ich bojové vozy a jazd­ci. Bol to veľmi dôs­toj­ný sprievod. 10 Keď prišli do Góren-Átadu, ktorý je za Jor­dánom, usporiadali veľkú a dôs­toj­nú smútočnú sláv­nosť. Jozef smútil za svojím ot­com sedem dní. 11 Keď obyvatelia Kanaánu videli v Góren-Átade smútočnú sláv­nosť, vraveli: Egypťania majú veľký smútok. Pre­to sa to mies­to za Jor­dánom volá Ábel-Mic­rajim. 12 Synovia po­tom urobili, ako im pri­kázal otec, 13 od­nies­li ho do Kanaánu a po­chovali v jaskyni na poli v Makpéle. To pole na­proti Mam­ré kúpil Ab­rahám od Chetitu Ef­róna, aby mal vlast­né poh­rebis­ko. 14 Jozef sa po poh­rebe svoj­ho otca vrátil do Egyp­ta aj s bratmi a so všet­kými, ktorí s ním od­išli po­chovať jeho ot­ca. Jozefova veľkorysosť15 Keď si Jozefovi bratia uvedomili, že ich otec je mŕt­vy, po­vedali si: Len aby Jozef na nás nezanev­rel a ne­odp­lácal sa nám za všet­ko, čo sme mu vy­konali. 16 Pre­to mu od­kázali: Tvoj otec pred sm­rťou pri­kázal: 17 Po­vedz­te Jozefovi toto: Od­pusť, prosím, svojim bratom pre­stúpenie a hriech, lebo spáchali na tebe zločin. Od­pusť teda, prosím, služob­níkom Boha tvoj­ho otca to pre­stúpenie. Jozef sa nad ich od­kazom rozp­lakal. 18 Po­tom prišli za ním sami bratia, pad­li pred ním a vraveli: Tu sme, budeme ti ot­rok­mi! 19 Jozef im však od­vetil: Neboj­te sa! Som tu azda na­mies­to Boha? 20 Vy ste proti mne os­novali zlo, Boh to však ob­rátil na dob­ro, aby sa stalo tak, ako je dnes, aby som za­chránil životy mnohým ľuďom. 21 Teraz sa už neboj­te! Ja budem živiť vás i vaše deti. Tak ich utešoval a vľúd­ne sa im pri­hováral. 22 Jozef býval v Egypte aj s domom svoj­ho otca a žil stodesať rokov. 23 Ef­rajimových synov videl do tretieho po­kolenia. Aj synovia Makíra, syna Menaššeho, boli po narodení položení na Jozefove kolená. 24 Po­tom Jozef po­vedal bratom: Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme a vy­vedie vás od­tiaľto do krajiny, o ktorej pri­sahal Ab­rahámovi, Izákovi a Jákobovi. 25 Jozef za­prisahal Iz­raelových synov slovami: Boh sa vás určite uj­me; po­tom od­nes­te od­tiaľto moje kos­ti! 26 Jozef zo­mrel, keď mal stodesať rokov. Za­bal­zamovali ho a uložili v Egypte do rak­vy.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček