Ekumenický1. Mojžišova3

1. Mojžišova

Genesis

Pokušenie a pád1 Had bol najľs­tivejší zo všet­kých poľných zvierat, ktoré utvoril Hos­podin Boh. Po­vedal žene: Na­ozaj vám Boh za­kázal jesť zo všet­kých stromov záh­rady? 2 Žena mu od­povedala: Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je upro­stred záh­rady, Boh po­vedal: Nejedz­te z neho, nedot­knite sa ho, aby ste nezom­reli. 4 No had žene po­vedal: Nie, určite nezom­riete! 5 Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, ot­voria sa vám oči a budete ako Boh, budete po­znať dob­ro i zlo. 6 Žena videla, že by bolo dob­re jesť zo stromu, lebo strom je na po­hľad lákavý a na zís­kanie múd­ros­ti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jed­la, po­tom dala aj svoj­mu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on. 7 Obom sa ot­vorili oči a spoz­nali, že sú na­hí. Spliet­li figové lis­ty a urobili si zás­tery. 8 Keď počuli hlas Hos­podina Boha, ktorý sa pre­chádzal po záh­rade za popoludňajšieho ván­ku, ukryl sa muž i jeho žena pred Hos­podinom Bohom medzi stromy záh­rady. 9 Hos­podin Boh za­volal na človeka a opýtal sa ho: Kde si? 10 On od­povedal: Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pre­tože som na­hý, a tak som sa skryl. 11 Po­tom sa ho spýtal: Kto ti po­vedal, že si na­hý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti za­kázal jesť? 12 Človek od­vetil: Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol. 13 Nato po­vedal Hos­podin Boh žene: Čo si to urobila? Ona od­povedala: Had ma naviedol, tak som jed­la. Trest a milosť14 Hos­podin Boh po­vedal hadovi: Pre­tože si to urobil, budeš pre­kliaty, vy­vr­hnutý spomedzi všet­kého dobyt­ka a všet­kých divých zvierat. Budeš sa plaziť po bruchu a hl­tať prach po všet­ky dni svoj­ho života. 15 Ne­priateľs­tvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím po­tom­stvom a jej po­tom­stvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu! 16 Žene po­vedal: Rozm­nožím tvoje trápenie v tehotenstve, v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom mužovi, ale on bude vlád­nuť nad tebou. 17 Mužovi po­vedal: Pre­tože si po­slúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti za­kázal jesť, nech je pre teba pre­kliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všet­ky dni svoj­ho života. 18 Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. 19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa ne­vrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, veď prach si a do prachu sa vrátiš. 20 Človek dal svojej žene meno Eva, pre­tože ona bola mat­kou všet­kých živých. 21 Hos­podin Boh urobil mužovi a jeho žene kožené šaty a za­odel ich. 22 Po­tom Hos­podin Boh po­vedal: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás: Po­zná dob­ro i zlo. Len aby teraz ne­siahol rukou na strom života, nejedol z neho a nežil naveky! 23 Hos­podin Boh ho vy­hnal zo záh­rady Eden, aby ob­rábal pôdu, z ktorej bol vzatý. 24 Odo­hnal človeka a na východ od záh­rady Eden po­stavil cherubov a blýs­kavý plamen­ný meč, aby strážili ces­tu k stromu života.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček