Ekumenický › 1. Mojžišova › 49

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Jákobovo požehnanie1 Po­tom si Jákob za­volal svojich synov a po­vedal: Zíďte sa a oznámim vám, čo vás čaká i v ďalekej budúc­nos­ti: 2 zhromaždite sa a počúvaj­te, Jákobovi synovia, vy­počuj­te svoj­ho otca Iz­raela! 3 Rúben, ty si môj pr­vorodený, moja sila a pr­votina mojej mužnos­ti. Oplývaš vznešenosťou, oplývaš silou. 4 Pre­kypel si ako voda, nebudeš pr­vý, pre­tože si vošiel na lôžko svoj­ho otca a zne­uc­til si ho. Ľahol si si do mojej po­stele. 5 Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nás­troje násilia. 6 Nech moja duša ne­vk­ročí do ich kruhu, nech sa moja sláva ne­spája s ich spoločen­stvom, lebo v hneve po­v­raždili mužov a v svojej roz­topašnos­ti oc­hromili býky. 7 Nech je pre­kliaty ich hnev, lebo bol prud­ký, a ich zúrivosť, lebo bola krutá. Roz­delím ich v Jákobovi a rozp­týlim v Izraeli. 8 Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tvoja ruka bude na šiji tvojich ne­priateľov. Budú sa ti klaňať synovia tvoj­ho ot­ca. 9 Júda je levíča. Od koris­ti si sa zdvihol, syn môj, leží a od­počíva ako lev a levica; kto ho donúti, aby vstal? 10 Ne­vzdiali sa žez­lo od Júdu ani vladár­ska ber­la od jeho nôh, kým z neho ne­vzíde vlád­ca, ktorého budú po­slúchať národy. 11 Svoje os­líča si pri­viaže na vinič, os­lie mláďa k viničnému kmeňu, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť. 12 Jeho oči budú tmavšie než víno, zuby belšie než mlieko. 13 Zebúlun bude bývať pri mor­skom po­breží, tam, kde pri­stávajú lode; hraničiť bude so Sidonom. 14 Jis­sákar je kost­natý osol, od­počíva medzi dvoma ohradami. 15 Videl, že od­počinok je dob­rý, že krajina je roz­košná, zo­hol chr­bát, nosil bremená a bol nútený konať ot­roc­ké práce. 16 Dán bude ob­hajovať právo svoj­ho ľudu ako jeden z kmeňov Iz­raela. 17 Dán nech je hadom na ces­te, rohatou zmijou na chod­níku, ktorá uštip­ne koňa do päty, že jaz­dec pad­ne do­zadu. 18 Na tvoju spásu čakám, Hos­podin! 19 Gád, hor­dy sa vr­hajú naňho, on im však doráža na päty. 20 Ašér bude mať hoj­nosť po­travy, po­skyt­ne kráľov­ské lahôd­ky. 21 Naf­táli, vy­pus­tená jelenica, vy­dáva ú­chvat­né zvuky. 22 Jozef je plod­ná ratolesť, plod­ná ratolesť pri prameni; ratoles­ti preras­tajú múr. 23 Hor­kosťou ho na­pĺňali, šípy ho ohrozovali, luko­strel­ci ho na­pádali. 24 Jeho luk si za­chová svoju pružnosť, jeho ruky svoju sviežosť. Z rúk Jákobov­ho Moc­ného vzíde Pas­tier, Skala Iz­raela. 25 Kiež ti po­máha Boh tvoj­ho ot­ca! Kiež ťa žeh­ná Všemohúci požeh­naním nebies zhora, požeh­naním priepast­nej hl­biny zdola a požeh­naním pŕs a lona! 26 Požeh­nania tvoj­ho otca pre­výšia požeh­nania od­vekých vr­chov a večných pahor­kov. Nech spočinú na Jozefovej hlave, na temene za­sväten­ca medzi brat­mi! 27 Ben­jamín je dravý vlk, ráno požiera korisť a večer roz­deľuje úlovok. 28 Všet­kých tých­to iz­rael­ských kmeňov je dvanásť. Toto im po­vedal otec, keď ich požeh­nával. Každého z nich požeh­nal osobit­ným požeh­naním. Jákobova smrť29 Po­tom im pri­kázal: Keď budem pri­pojený k svojmu ľudu, po­chovaj­te ma k mojim ot­com do jas­kyne, ktorá je na poli Chetitu Ef­róna, 30 do jas­kyne, ktorá je na poli Mak­péla, na­proti Mam­ré v Kanaáne. To pole kúpil Ab­rahám od Chetitu Ef­róna, aby mal vlast­né poh­rebis­ko. 31 Tam po­chovali Ab­raháma a jeho ženu Sáru, tam po­chovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som po­choval Leu. 32 To pole aj s jaskyňou bolo kúpené od Chetitov. 33 Keď Jákob do­končil príkaz svojim synom, položil si nohy na lôžko, skonal a bol pri­pojený k svojmu ľudu.