Ekumenický › 1. Mojžišova › 43

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Druhá cesta do Egypta1 Hlad však ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď spot­rebovali všet­ko obilie, čo ako po­travu donies­li z Egypta, otec im po­vedal: Choďte znova a na­kúp­te pre nás trochu jed­la! 3 Júda od­vetil: Ten muž nám dôraz­ne po­vedal: Ak nebude s vami váš brat, ne­uvidíte moju tvár. 4 Keď sa roz­hod­neš po­slať s nami aj nášho brata, vy­berieme sa a na­kúpime ti po­travy. 5 Keď ho však ne­pus­tíš, ne­pôj­deme. Ten muž nám pred­sa po­vedal: Ak nebude s vami váš brat, ne­uvidíte moju tvár. 6 Vtedy Iz­rael po­vedal: Prečo ste sa voči mne tak zle za­chovali, keď ste tomu mužovi po­vedali, že máte ešte brata? 7 Oni od­vetili: Ten muž sa nás­tojčivo zau­jímal o nás a o našu rodinu. Vy­pytoval sa: Žije váš otec? Máte ešte brata? Po­vedali sme mu len to, na čo bol zvedavý. Moh­li sme azda pred­vídať, že po­vie: Do­veďte svoj­ho brata!? 8 Júda po­vedal svoj­mu ot­covi Iz­raelovi: Pošli chlap­ca so mnou, aby sme sa moh­li vy­dať na ces­tu! Tak zo­staneme nažive, ne­pom­rieme ani my, ani ty, ani naše deti. 9 Ja sa zaňho za­ručujem. Odo mňa ho vy­žaduj! Ak ti ho nedovediem späť a ne­po­stavím pred teba, pre­hreším sa voči tebe na celý život. 10 Keby sme sa tu neboli toľko zdržali, moh­li sme byť už dvak­rát na­späť. 11 Otec Iz­rael im po­vedal: Keď je to tak, urob­te toto: Vez­mite niečo zo vzác­nych plodov našej krajiny a od­nes­te tomu mužovi do daru trochu bal­zamu, trochu medu, mas­tixovú živicu, ladan, pis­tácie a mand­le. 12 Vez­mite so sebou dvoj­násob­nú sumu peňazí. Peniaze, ktoré ste našli na­vrchu vo vreciach, musíte vrátiť. Možno to bol omyl. 13 Vez­mite so sebou aj brata. Choďte už, vráťte sa k tomu mužovi. 14 Kiež vám Boh Všemohúci pre­ukáže milo­sr­den­stvo pred tým mužom, aby vám pre­pus­til druhého brata i Ben­jamína. Keď teda mám zo­stať bez detí, zo­stanem. Nové stretnutie s Jozefom15 Muži vzali so sebou dary, dvoj­násob­nú sumu peňazí i Ben­jamína. Vstali, od­išli do Egyp­ta a pred­stúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef za­zrel pri nich Ben­jamína, po­vedal správ­covi domu: Za­veď mužov do domu, zabi dobytča a daj ho pri­praviť, lebo títo muži budú so mnou obedovať. 17 Správ­ca urobil, čo mu Jozef roz­kázal, a mužov uviedol do Jozefov­ho domu. 18 Tí muži sa však preľak­li, keď ich uvádzali do Jozefov­ho domu a vraveli si: Určite nás pred­vádzajú pre tie peniaze, čo našli v našich vreciach. Teraz sa na nás vrh­nú, pre­môžu nás a od­vedú aj s našimi os­lami do ot­roc­tva. 19 Pri­stúpili teda k správcovi Jozefov­ho domu a hneď pri vchode ho oslovili. 20 Po­vedali mu: Prosíme, pane, my sme tu už raz boli na­kúpiť po­traviny. 21 Keď sme však prišli na mies­to, kde sme prenocovali, roz­viazali sme vrecia. Každý z nás našiel cel­kovú sumu svojich peňazí na­vrchu vo vreci. Teraz ich osob­ne prinášame späť. 22 Prinies­li sme si peniaze aj na ďalší nákup po­travín. Ne­vieme, kto nám vložil peniaze do vriec. 23 Správ­ca im však po­vedal: Upokoj­te sa, ničoho sa neboj­te! Ten po­klad do vriec vám vložil váš Boh, Boh vášho ot­ca. Vaše peniaze som už pred­sa do­stal. Po­tom pri­viedol k nim Šimeóna. 24 Keď správ­ca uviedol tých mužov do Jozefov­ho domu, dal im vodu, aby si umyli nohy, a ich oslom dal ob­rok. 25 Oni medzi­tým pri­pravili dar pre Jozefa, keď príde na polud­nie, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef vkročil do domu, odo­vzdali mu svoj dar a po­klonili sa mu až po zem. On sa ich opýtal, ako sa majú. 27 Ďalej vy­zvedal: Dob­re sa má váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Ešte žije? 28 Oni od­vetili: Tvoj sluha, náš otec, sa má dob­re, ešte žije. Po­tom pad­li na kolená a klaňali sa mu. 29 Keď sa po­zrel, uvidel svoj­ho brata Ben­jamína, syna svojej mat­ky, spýtal sa: Toto je ten váš najm­ladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Po­tom po­vedal: Syn môj, nech sa Boh zmiluje nad tebou! 30 Nato sa Jozef rých­lo vzdialil. Bol veľmi roz­rušený; dojala ho prítom­nosť brata. Vošiel do vedľajšej miest­nos­ti a tam sa rozp­lakal. 31 Po­tom si umyl tvár, vy­šiel a s premáhaním po­vedal: Prines­te jed­lo! 32 Podávali zvlášť jemu, zvlášť im a zvlášť Egypťanom, ktorí s ním jedávali. Egypťania totiž ne­smú jesť spolu s Hebrejmi, lebo to je pre Egypťanov ohav­nosť. 33 Bratia sedeli pred ním od pr­vorodeného až po najm­ladšieho, podľa svoj­ho veku. Každý z nich sa divil, že sedia podľa svoj­ho veku. 34 Po­tom ich poc­til jed­lom zo svoj­ho stola. No Ben­jamína poc­til päťk­rát viac než os­tat­ných. Pili a veselili sa s ním.