Ekumenický › 1. Mojžišova › 19

1. Mojžišova

Genesis

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50

Lót v Sodome1 Keď pod­večer pri­chádzali dvaja an­jeli do Sodomy, Lót sedel v mestskej bráne. Len čo ich za­zrel, vstal a šiel im v ústrety. Po­klonil sa im až po zem 2 a po­vedal: Prosím vás, moji páni, poďte do domu svoj­ho služob­níka, prenocuj­te, umyte si nohy a ráno pôj­dete svojou ces­tou. Oni však od­povedali: Nie, prenocujeme na tom­to prie­s­trans­tve. 3 On však na nich tak naliehal, že sa odo­brali k nemu. Keď vošli do jeho domu, pri­pravil im hos­tinu, dal na­piecť nek­vasených chlebov a najed­li sa. 4 Skôr, ako si políhali, ob­kľúčili dom muži z mesta, Sodomčania, od chlap­ca až po star­ca, všet­ci do jed­ného. 5 Za­volali si Lóta a pýtali sa ho: Kde sú tí muži, čo tej­to noci prišli k tebe? Vy­veď nám ich, aby sme s nimi ob­covali. 6 Lót pred­stúpil pred nich, ale za­tvoril za sebou dvere 7 a po­vedal: Prosím vás, bratia moji, ne­urob­te takú haneb­nosť! 8 Po­zrite, mám dve dcéry, ktoré ešte ne­ob­covali s mužmi. Vy­vediem vám ich a rob­te s nimi, čo sa vám za­páči, ale tým­to mužom nič nerob­te, veď sa uchýlili do môj­ho prís­trešia. 9 Oni ho však za­hriak­li: Zmiz­ni od­tiaľto! a ďalej vy­krikovali: Sám sa sem pri­sťahoval ako cudzinec a ešte chce aj roz­hodovať. Horšie do­pad­neš ako oni! Surovo dorážali na Lóta a chys­tali sa vy­lomiť dvere. 10 Vtom tí dvaja muži vlast­nými rukami vtiah­li Lóta do domu a za­mk­li dvere. 11 Tých, čo boli von­ku, od naj­menších až po starých, ranili slepotou, takže ne­moh­li náj­sť dvere. 12 Po­tom muži po­vedali Lótovi: Máš tu ešte nie­koho zo svojich? Zaťa, synov, dcéry a všet­kých z mesta, čo pat­ria k tebe, vy­veď od­tiaľto! 13 Zničíme toto mies­to, lebo žaloba naň je pred Hos­podinom veľmi veľká. Hos­podin nás po­slal, aby sme ho zničili. 14 Nato Lót vy­šiel a svojim na­stávajúcim zaťom, ktorí si chceli vziať jeho dcéry za manžel­ky, po­vedal: Vstaňte, odíďte z tohto mies­ta, lebo Hos­podin zničí toto mes­to. Oni sa však naz­dávali, že žar­tuje. 15 Keď svitol deň, an­jeli naliehali na Lóta a po­vedali: Vstaň, vez­mi manžel­ku a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si pre ne­právosť mes­ta nezahynul. 16 Keď váhal, muži uchopili za ruku jeho i jeho manžel­ku a obe dcéry, lebo Hos­podin ich chcel ušet­riť. Vy­vied­li ho von, mimo mes­ta a tam ho nechali. 17 Keď ich vied­li von, po­vedali: Za­chráň sa, ide ti o život. Ne­ob­zeraj sa, ani sa ni­kde v celom Okolí neza­stavuj. Za­chráň sa na vr­choch, aby si nezahynul. 18 Lót im po­vedal: Nie tak, Pane! 19 Veď tvoj sluha zís­kal tvoju priazeň a veľké je tvoje milo­sr­den­stvo, ktoré si mu pre­ukázal, keď si mi za­chránil život, ale ja už ne­vládzem uj­sť na vrch; za­chváti ma po­hroma a zo­mriem. 20 Po­zri, tu na­blíz­ku je mes­to, ta môžem uj­sť. Je malé, v ňom sa za­chránim. Či nie je malé? Ja zo­stanem nažive. 21 On mu po­vedal: Dob­re, aj v tom ti vy­hoviem a mes­to, za ktoré sa pri­hováraš, ne­zničím. 22 Rých­lo sa tam skry, lebo ne­môžem nič robiť, kým ta nedôj­deš. Pre­to sa to mes­to volá Cóar. 23 Keď Lót došiel do Cóaru, sln­ko vy­chádzalo nad krajinu. 24 Hos­podin zo­slal na Sodomu a Gomoru síru a oheň; bolo to od Hos­podina. 25 Zničil tie mes­tá, celé Okolie, všet­kých obyvateľov miest a všet­ky poľné rast­liny. 26 Lótova žena sa ob­zrela a pre­menila sa na soľný stĺp. 27 Keď Ab­rahám včas­ráno vstal, šiel na mies­to, kde pred­tým stál s Hospodinom. 28 Po­zrel smerom k Sodome a Gomore i na celé Okolie a videl vy­stupovať dym zo zeme ako dym z huty. 29 Keď Boh pus­tošil mes­tá Okolia, spomenul si na Ab­raháma a za­chránil Lóta pred zničením, ktoré pos­tih­lo mes­tá, v ktorých Lót býval. Lótove dcéry30 Po­tom Lót s oboma dcérami od­išiel z Cóaru a usadil sa na po­horí. Bál sa zo­stať v Cóare. Býval so svojimi dvoma dcérami v jaskyni. 31 Staršia z nich po­vedala mladšej: Náš otec je starý a nezos­tal na zemi muž, ktorý by s nami mohol ob­covať podľa zvyk­los­ti na celom svete. 32 Opoj­me teda otca vínom a spime s ním, aby sme moh­li zís­kať od neho po­tom­stvo. 33 V tú noc dali sa ot­covi na­piť vína. Po­tom vošla k nemu staršia a spala s ním. On však nez­badal, kedy si ľah­la ani kedy od­išla. 34 Na druhý deň zas po­vedala staršia mladšej: Po­zri, včera som s otcom spala ja. Dáme mu aj v túto noc na­piť sa vína. Ľah­neš si ty a vy­spíš sa s ním, aby sme zís­kali od neho po­tom­stvo. 35 Dali sa teda aj tej­to noci ot­covi na­piť vína. Ľah­la si k nemu mladšia dcéra a spala s ním. On však ani teraz nez­badal, kedy si k nemu ľah­la a kedy od­išla. 36 Tak počali obe Lótove dcéry od svoj­ho ot­ca. 37 Staršia porodila syna a dala mu meno Moáb. On je pra­ot­com dnešných Moábčanov. 38 Aj mladšia porodila syna a dala mu meno Ben-Am­mí. On je pra­ot­com dnešných Amónčanov.