Ekumenický1. Mojžišova31

1. Mojžišova

Genesis

Jákobov útek od Lábana1 Jákob počul, ako sa Lábanovi synovia medzi sebou zhovárali: Jákob po­bral všet­ko, čo pat­rilo nášmu ot­covi. Celé bohat­stvo zís­kal z majetku nášho ot­ca. 2 Jákob na Lábanovej tvári po­strehol, že už nie je voči nemu taký ako pred­tým. 3 Vtedy Hos­podin po­vedal Jákobovi: Vráť sa do krajiny svojich ot­cov, k svojmu príbuzen­stvu. Ja budem s tebou. 4 Po­tom dal Jákob za­volať Ráchel a Leu na pole, kde pásol stáda, 5 a po­vedal im: Na tvári vášho otca po­zorujem, že nie je voči mne taký ako pred­tým. Boh môj­ho otca bol však so mnou. 6 Samy viete, že som sa zo všet­kých síl usiloval slúžiť vášmu ot­covi. 7 Váš otec ma však oklamal a desaťk­rát mi za­menil od­menu. Lenže Boh nedovolil, aby ma poškodil. 8 Keď po­vedal: škvr­nité budú tvojou od­menou, vtedy všet­ky ovce rodili strakaté jahňatá; keď však po­vedal: pruhované do­staneš za od­menu, všet­ky ovce rodili pruhované. 9 Tak Boh odňal majetok vášmu ot­covi a dal ho mne. 10 Keď v stáde na­stal čas ruje, po­z­dvihol som oči a vo sne som videl, že sam­ce, čo skákali na samice, boli pruhované, škvr­nité a strakaté. 11 Boží an­jel ma vo sne oslovil: Jákob! Ja som od­povedal: Tu som. 12 On po­kračoval: Roz­hliad­ni sa a všim­ni si, že všet­ky sam­ce, čo skáču na samice, sú pruhované, škvr­nité a strakaté. Videl som totiž všet­ko, čo s tebou Lában robil. 13 Ja som Boh z Bétela, kde si po­mazal po­svät­ný stĺp a za­viazal si sa sľubom. Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svoj­ho príbuzen­stva. 14 Ráchel a Lea mu vraveli: Máme my ešte podiel a dedičs­tvo v dome svoj­ho ot­ca? 15 Či nenaložil s nami ako s cudzinkami? Veď nás predal a čo za nás utŕžil, pre­már­nil. 16 Všet­ko bohat­stvo, ktoré Boh odňal nášmu ot­covi, pat­rí nám a našim synom. Urob teda všet­ko tak, ako ti Boh pri­kázal. 17 Vtedy Jákob vstal, po­sadil svojich synov i ženy na ťavy 18 a od­viedol so sebou všet­ky svoje stáda a všetok majetok, čo nadobudol v Paddan Arame, aby sa do­stal k svojmu ot­covi Izákovi do Kanaánu. 19 Keď Lában od­išiel strihať ov­ce, Ráchel ukrad­la svoj­mu ot­covi domácich bôžikov. 20 Jákob oklamal Aramejčana Lábana, lebo mu ne­oz­námil, že chce utiecť. 21 Po­tom utiekol so všet­kým, čo mu pat­rilo. Keď pre­brodil rieku Euf­rat, za­mieril k pohoriu Gileád. Lában prenasleduje Jákoba22 Na tretí deň oznámili Lábanovi, že Jákob ušiel. 23 Vtedy vzal so sebou svojich bratov a prena­sledoval ho sedem dní, až ho do­stihol na po­horí Gileád. 24 V noci prišiel Boh k Aramejčanovi Lábanovi a vo sne mu po­vedal: Daj po­zor, a s Jákobom sa zhováraj len priateľs­ky! 25 Lában do­honil Jákoba, ktorý si na vr­chu práve roz­kladal stan. Aj on sa so svojimi brat­mi utáboril na po­horí Gileád. 26 Lában vy­čítal Jákobovi: Čo si to urobil? Oklamal si ma. Moje dcéry si od­viedol ako voj­nové zajat­kyne. 27 Prečo si odo mňa taj­ne utiekol a prečo si ma okradol? Bol by som ťa radost­ne vy­prevadil so spevom, s bubnami, s citarami. 28 Nedop­rial si mi ani to, aby som mohol po­boz­kať svojich vnukov a dcéry. Neroz­vážne si sa správal. 29 Mám do­sť sily urobiť vám zle, Boh vášho otca mi však včera po­vedal: Daj po­zor a s Jákobom sa zhováraj len priateľs­ky! 30 Keď si už raz od­išiel, lebo si veľmi túžil po domove svoj­ho ot­ca, prečo si mi teda ukradol bôžikov? 31 Jákob Lábanovi od­povedal: Bál som sa a mys­lel som si, že mi na­silu vez­meš dcéry. 32 U koho však svojich bôžikov náj­deš, nech nezos­tane nažive! Pred našimi brat­mi pop­rezeraj, čo mám, a svoje si vez­mi. Jákob totiž ne­vedel, že ich ukrad­la Ráchel. 33 Lában vošiel do Jákobov­ho stanu, po­tom do stanu Lein­ho i do stanu ich dvoch slúžok, no nič nenašiel. Vy­šiel z Leinho stanu a vkročil do Ráchelin­ho stanu. 34 Ráchel však domácich bôžikov vzala, skryla ich do ťavieho sed­la a po­sadila sa naň. Keď Lában pop­rezeral celý stan, nič nenašiel. 35 Ráchel po­vedala ot­covi: Nech sa ne­hnevá môj pán, že ne­môžem vstať pred tebou. Pri­hodilo sa mi to, čo sa stáva ženám. Hľadal teda, ale bôžikov nenašiel. 36 Vtedy sa Jákob roz­hneval a Lábanovi vy­čítal: Čím som sa pre­vinil, čím som sa pre­hrešil, že si ma tak prena­sledoval? 37 Keď si pre­kutal všet­ky moje veci, čo si našiel z vecí svoj­ho domu? Polož to tu pred mojich a tvojich bratov, nech roz­hod­nú medzi nami dvoma. 38 Dvad­sať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a kozy ni­kdy ne­vy­vr­h­li, ni­kdy som nejedol barany z tvojho stáda, 39 ani som ti ni­kdy ne­ukázal, čo roz­tr­hala zver. Vždy som to na­hradil. Či niečo skapalo v noci alebo vo dne, vždy si to odo mňa žiadal. 40 Vo dne ma umárala horúčava, v noci zima a spánok mi mizol z očí. 41 Tak­to som slúžil v tvojom dome dvad­sať rokov; š­tr­násť za obe dcéry a šesť za svoje stáda, ale desaťk­rát si mi zmenil od­menu. 42 Keby nebol býval so mnou Boh môj­ho ot­ca, Boh Ab­raháma a Po­strach Izáka, určite by si ma bol pre­pus­til na­práz­dno. Boh však vzhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk, pre­to ťa minulej noci na­pomenul. 43 Nato Lában Jákobovi od­povedal: Tieto dcéry sú moje dcéry, títo synovia sú moji synovia a toto stádo je moje stádo; všet­ko, čo vidíš, je moje. Čo však môžem dnes urobiť pre svoje dcéry a pre ich synov, ktorých porodili? 44 Poď teda, uzav­rime spolu zmluvu a nech je Boh sved­kom medzi mnou a tebou. 45 Vtedy vzal Jákob kameň a po­stavil ho ako po­svät­ný stĺp. 46 Svojim bratom po­vedal: Prines­te kamene! Naz­bierali kamene, navŕšili hŕbu a na nej po­tom jed­li. 47 Lában ju na­zval Jegar Sahadúta a Jákob ju na­zval Gal-Éd. 48 Nato Lában po­vedal: Táto hŕba bude dnes sved­kom medzi mnou a tebou, pre­to sa volá Gal-Éd 49 alebo Mic­pa, lebo Jákob po­vedal: Nech Hos­podin stráži mňa i teba, keď budeme ďaleko od seba. 50 Keby si zle za­ob­chádzal s mojimi dcérami alebo by si si pri­bral iné ženy ok­rem nich, aj keby ni­kto nebol pri nás, vedz, že Boh je sved­kom medzi mnou a tebou. 51 Lában ďalej po­vedal Jákobovi: Po­zri, tu je hŕba a tu je po­svät­ný stĺp, ktorý som po­stavil medzi mnou a tebou. 52 Sved­kom je táto hŕba, sved­kom je aj ten­to po­svät­ný stĺp, že ja ne­prek­ročím túto hŕbu, ty ne­prek­ročíš ten­to po­svät­ný stĺp s úmyslom na­vzájom si škodiť. 53 Nech je naším sud­com Boh Ab­raháma a Boh Náchora, teda boh ich ot­ca! Jákob po­tom pri­sahal na Boha, ktorý budil strach v jeho ot­covi Izákovi. 54 Po­tom Jákob priniesol obetu na vr­chu a po­volal svojich bratov na obet­nú hos­tinu. Hodovali teda a prenocovali na tom vr­chu.

Preklad „EkumenickýKliknite pre ďalšie preklady

Slovenský ekumenický preklad
© 2008 Slovenská biblická spoločnosť

Bible21, King James Version, Ekumenický, Evanjelický, Roháček