Roháček › 4. Mojžišova › 14

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Mojžiša, Jozuu... chcú kameňovať.1 Tu sa po­z­dvih­la celá obec, a dali sa kričať, a ľud plakal celú tú noc. 2 A re­ptali na Mojžiša a na Árona všet­ci synovia Iz­raelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zo­mreli v Egypt­skej zemi alebo as­poň na tej­to púšti keby sme boli zo­mreli! 3 Prečo nás len vedie Hos­podin do tej zeme, aby sme popadali od meča? ! Naše ženy a naše deti budú za lúpež. Či nie je nám lepšie vrátiť sa do Egyp­ta? 4 A po­vedali jeden druhému: Ustanov­me si vod­cu a vráťme sa do Egyp­ta! 5 Vtedy padol Mojžiš a Áron na svoju tvár pred celým shromaždením obce synov Iz­raelových. 6 A Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefun­neho, z tých, ktorí boli pre­zkúmať zem, roz­trh­li svoje rúcha 7 a vraveli celej obci synov Iz­raelových a riek­li: Zem, ktorou sme prešli, aby sme ju pre­zkúmali, je veľmi, veľmi dob­rá zem. 8 Keď sa budeme ľúbiť Hos­podinovi, vo­vedie nás do tej zeme a dá nám ju, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 9 Len proti Hos­podinovi sa nebúr­te, a vy sa neboj­te ľudu tej zeme, lebo sú naším chlebom; od­išla od nich ich ochrana, ale s nami je Hospodin. Neboj­te sa ich! 10 A celá obec, všet­ci povedali, že vraj ukameňovať ich! Ale sláva Hos­podinova sa ukázala na stáne shromaždenia, všet­kým synom Iz­raelovým. Hnev Hospodinov. Mojžišova prímluva.11 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Až do­kedy ma bude popudzovať ten­to ľud po­hŕdajúc mnou? A až do­kedy mi nebudú veriť pre všet­ky tie znamenia, ktoré som učinil medzi nimi? 12 Zbijem ho morom a zaženiem ho, a učiním teba veľkým národom a moc­nejším od neho. 13 A Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Ale počujú to Egypťania, lebo si vy­viedol ten­to ľud hore vo svojej sile z ich stredu. 14 A po­vedia obyvateľom tej­to zeme (lebo veď počuli všetci, že ty, Hos­podine, si pro­stred tohoto ľudu, ktorý si sa ukázal zoka - voko, ty, ó, Hos­podine, a že tvoj ob­lak stojí nad nimi a že v ob­lakovom stĺpe ideš pred nimi vod­ne a v oh­nivom stĺpe vnoci), 15 keď tedy usmr­tíš ten­to ľud sťa jed­ného muža, po­vedia národy, ktoré počuly po­vesť o tebe, a riek­nu: 16 Pre­tože ne­mohol Hos­podin vo­viesť ten­to ľud do zeme, ktorú im sľúbil prísahou, nuž v­raj preto ich po­bil na púšti. 17 Ale teraz, prosím, nech je zvelebená moc Pánova, tak ako si hovoril po­vediac: 18 Hos­podin je dlho shovievajúci a veľký čo do milosti, ktorý od­púšťa ne­právosť a pre­stúpenie, ktorý však nijakým činom nenechá bez tres­tu vinného, ale navštevuje ne­právosť ot­cov na synoch, na treťom i na štvr­tom po­kolení. 19 Od­pusť, prosím, ne­právosť tohoto ľudu podľa veľkos­ti svojej milos­ti a tak, ako si od­púšťal tomuto ľudu od­vtedy, od­kedy vy­šiel z Egyp­ta, až doteraz. 20 A Hos­podin riekol: Od­pus­til som podľa tvoj­ho slova. 21 Ale ako že ja žijem, a jako je isté, že bude celá zem na­pl­nená slávou Hos­podinovou, 22 tak is­té je, že všet­ci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egyp­te i na púšti, a po­kúšali ma toto už desať ráz a ne­pos­lúch­li môj­ho hlasu, 23 pri­sahám, že ne­uvidia zeme, ktorú som prísahou sľúbil ich ot­com, ani ni­ktorý z tých, ktorí ma popudzovali pohŕdajúc mnou, jej ne­uvidia. 24 Ale môj služob­ník Kálef, pre­tože bol u neho iný duch, a že ma cele na­sledoval, toho vo­vediem do zeme, do ktorej bol vošiel, a jeho semeno ju obd­rží dedične. 25 No, pre­tože Amalech a Kananej býva v doline, zaj­tra sa ob­ráťte a rušaj­te sa na púšť ces­tou ­smerom k Čer­venému moru. Hospodinov súd: Nevojdete...26 A Hos­podin hovoril Mojžišovi a Áronovi a riekol: 27 Do­kedy to budem tr­pieť tejto zlej ob­ci, ktorá nep­res­taj­ne repce proti mne? Dokedy budem počúvať re­ptania synov Iz­raelových, ktorí re­pcú proti mne? 28 Po­vedz im: Ako že ja žijem, hovorí Hos­podin, pri­sahám, že vám učiním tak, ako ste hovorili v moje uši. 29 Na tej­to púšti popadajú vaše mŕt­ve telá, a tu po­hyniete všetci, ktorí ste boli počítaní, podľa celého svoj­ho počtu, vo veku od dvad­siateho roku a vy­še, ktorí ste re­ptali proti mne. 30 Pri­sahám, že ne­voj­dete do zeme, vzhľadom na ktorú som bol po­z­dvihol svoju ruku prisahajúc, že vás osadím v nej, krome Kálefa, syna Jefun­neho, a Jozuu, syna Núnov­ho. 31 Ale vaše malé deti, o ktorých ste po­vedali, že budú za lúpež, tie ta vovediem, a po­znajú zem, ktorou ste vy pohŕdli. 32 Ale vaše mŕt­ve telá pad­nú na tej­to púšti. 33 A vaši synovia budú pas­tier­mi na púšti za štyrid­sať rokov a ponesú t­rest za vaše smils­tvo, do­kiaľ nebude koniec vašim mŕt­vym telám tu na púšti. 34 Podľa počtu dní, v ktorých ste zkúmali zem, štyrid­sať dní, počítajúc každý deň za rok, ponesiete svoje ne­právos­ti štyrid­sať rokov a po­znáte, čo je to, keď sa ja od­vrátim v ne­voli. 35 Ja Hos­podin som hovoril, že to is­tot­ne učiním celej tej­to zlej ob­ci, všet­kým tým, ktorí sa srotili proti mne; na tej­to púšti po­hynú a tu po­mrú. Porážka odvážlivcov.36 A mužovia, ktorých bol po­slal Mojžiš, aby pre­zkúmali zem, a ktorí na­vrátiac sa spôsobili to, že re­ptala proti nemu celá obec, vy­pus­tiac zlú po­vesť o zemi, 37 mužovia, ktorí vy­pus­tili zlú po­vesť o zemi, zo­mreli ťažkou ranou pred Hos­podinom. 38 Ale Jozua, syn Núnov, a Kálef, syn Jefun­neho, žili zpomedzi tých mužov, z­pomedzi tých, ktorí chodili, aby pre­zkúmali zem. 39 A Mojžiš hovoril tieto slová všet­kým synom Iz­raelovým, a ľud sa veľmi za­rmútil. 40 Po­tom vstali skoro ráno a vy­šli na temeno vr­chu a riek­li: Hľa, tu sme a ideme hore na mies­to, o ktorom riekol Hos­podin, lebo sme zhrešili. 41 Ale Mojžiš po­vedal: Prečo vy zase pre­stupujete roz­kaz Hos­podinov? Ne­podarí sa to. 42 Nej­dite hore, lebo nie je Hos­podin medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi ne­priateľmi. 43 Lebo Amalech a Kananej sú tam pred vami, a pad­nete od meča, a to pre­to, že ste sa od­vrátili od Hos­podina nej­dúc za ním, ani nebude s vami Hos­podin. 44 No, oni, spup­ní, opovážili sa ísť hore na temeno vr­chu. Ale ani truh­la sm­luvy Hos­podinovej ani Mojžiš ne­poh­li sa zp­ro­stred tábora. 45 Vtedy sišiel Amalech a Kananej, ktorý býval na tom vr­chu, a porazili ich a bijúc prena­sledovali ich až do Hor­my.