Roháček › 4. Mojžišova › 32

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Synovia Rúbenovi, Gádovi a polovica synov Manassesových dostanú dedičstvo v Predjordáni.1 A synovia Rúbenovi a synovia Gádovi mali mnoho dobyt­ka, náram­ne mnoho. A keď videli zem Jazer a zem Gileád, že hľa, to mies­to je príhod­né miesto p­re dobytok, 2 prišli synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riek­li Mojžišovi a Eleazárovi, kňazovi, i kniežatám obce tak­to: 3 Atarót, Díbon, Jazer, Nim­ra, Chešbon, Elaleh, Sebám, Nébo a Be­on, 4 zem to, ktorú zbil Hos­podin pred ob­cou Iz­raelovou, je zem p­ríhod­ná pre dobytok, a tvoji služob­níci majú dobytok. 5 A ešte riekli: Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa dá tá zem tvojim služob­níkom do državia; ne­voď nás za Jor­dán. Mojžiš ich karhá a vystríha.6 Na to riekol Mojžiš synom Gádovým a synom Rúbenovým: Či azda vaši bratia poj­dú do boja, a vy budete tu sedieť? 7 Nuž prečo zdŕžate a od­vraciate srdce synov Iz­raelových, aby ne­prešli do zeme, ktorú im dal Hos­podin? 8 Tak urobili vaši ot­covia, keď som ich bol po­slal z Kádeš-bar­nee, aby pre­hliad­li zem. 9 Zašli hore až po dolinu Eškol a videli zem, zdržali a od­vrátili srdce synov Iz­raelových, aby ne­išli do zeme, ktorú im dal Hos­podin. 10 A pre­to sa toho dňa roz­pálil hnev Hos­podinov, takže pri­sahal po­vediac: 11 Pri­sahám, že mužovia, ktorí vy­šli hore z Egyp­ta vo veku od dvad­siatich rokov a vy­še, ne­uvidia zeme, ktorú som prísahou za­sľúbil Ab­rahámovi, Izákovi a Jakobovi, lebo ma ne­na­sledovali cele, 12 krome Kálefa, syna Jefun­neho, Kenezeja, a Jozuu, syna Núnov­ho, lebo cele na­sledovali Hos­podina. 13 A roz­pálil sa hnev Hos­podinov na Iz­raela, a spôsobil to, aby sa po­tulovali po púšti štyrid­sať rokov, do­kiaľ ne­vyhynulo všet­ko to po­kolenie, ktoré robilo to, čo je zlé v očiach Hos­podinových. 14 A hľa, vy ste na­stúpili na mies­to svojich ot­cov, plemä hriešnych mužov, aby ste ešte pri­dávali na páľu hnevu Hos­podinov­ho proti Iz­raelovi, 15 lebo sa od­vraciate zpät ne­na­sledujúc ho, a on ho zase len nechá na púšti, a budete príčinou zkazy všet­kého tohoto ľudu. Žiadatelia sľubujú vernosť.16 Vtedy pri­stúpili k nemu a riek­li: Len ohrady tu vy­stavíme pre svoj dobytok a mes­tá pre svoje deti, 17 a my sa rých­le vy­zb­rojíme a poj­deme pred syn­mi Iz­raelovými, do­kiaľ ich nedovedieme na ich mies­to, a naše deti budú bývať v ohradených mes­tách pre nep­riateľs­kých obyvateľov zeme. 18 Ne­vrátime sa do svojich domov, do­kiaľ nez­dedia synovia Iz­raelovi, každý svoj­ho dedičs­tva. 19 Lebo nedos­taneme s nimi dedičs­tva za Jor­dánom alebo tam ďalej, keď sa nám do­stane naše dedičs­tvo za Jor­dánom na východ. 20 Vtedy im po­vedal Mojžiš: Ak učiníte tú vec, ak sa ozb­rojíte a poj­dete pred Hos­podinom do boja, 21 a prej­de vám každý ozb­rojený cez Jor­dán pred Hos­podinom a zos­tane tam, do­kiaľ ne­vyženie svojich ne­priateľov od svojej tvári, 22 a do­kiaľ nebude zem pod­manená pred Hos­podinom, a len po­tom sa vrátite, budete bez viny pred Hos­podinom a pred Iz­raelom, a tak vám bude táto zem dedičným državím pred Hos­podinom. 23 Ale ak myslíte, že neučiníte tak, v­tedy hľa, zhrešili ste p­roti Hospodinovi, a po­znaj­te svoj hriech, ktorý vás náj­de.- 24 Vy­stav­te si mes­tá pre svoje deti a stáje pre svoj dobytok, a to, čo vy­šlo z vašich úst, učiňte. 25 A synovia Gádovi a synovia Rúbenovi odpovedali Mojžišovi a riek­li: Tvoji služob­níci učinia tak, ako roz­kazuje náš pán: 26 naše deti, naše ženy, náš dobytok a všet­ky naše hovädá budú tam, v mes­tách Gileáda, 27 a tvoji služob­níci prej­dú, každý ozb­rojený do voj­ny, idúc pred Hos­podinom do boja, tak ako hovorí náš pán. Mojžiš nariaďuje o nich Eleazárovi.28 A Mojžiš pri­kázal o nich Eleazárovi, kňazovi, a Jozu­ovi, synovi Núnov­mu, i hlavám ot­cov po­kolení synov Iz­raelových. 29 A Mojžiš im po­vedal: Ak prej­dú synovia Gádovi a synovia Rúbenovi s vami Jor­dán, každý ozb­rojený do boja, idúc pred Hos­podinom, a keď už bude zem pod­manená pred vami, dáte im zem Gileád do dedičného državia. 30 Ale keby ne­prešli ozb­rojení s vami, do­stanú državie medzi vami v zemi Kanaána. 31 Na to od­povedali synovia Gádovi a synovia Rúbenovi a riek­li: To, čo hovoril Hos­podin tvojim služob­níkom, tak to učiníme; 32 my prej­deme ozb­rojení pred Hos­podinom do zeme Kanaána, a naše državie nášho dedičs­tva bude tu za Jor­dánom. Obdržané dedičstvo.33 A tak im dal Mojžiš, synom Gádovým a synom Rúbenovým a polo­vici po­kolenia Manas­sesa, syna Jozefov­ho, kráľov­stvo Síchona, amorej­ského kráľa, a kráľov­stvo Óga, bázan­ského kráľa, zem i s jej mes­tami v hraniciach, mes­tá zeme do­okola. 34 A synovia Gádovi vy­stavili Díbon, Atarót a Aroér 35 a Atarót-šofan, Jazer a Jog­behu 36 a Bét-nim­ru a Bét-cháran, ohradené mes­tá, i stáje p­re drobný dobytok. 37 A synovia Rúbenovi vy­stavili Chešbon, Elale a Kir­jataim 38 a Nébo a Bál-me­on, pre­meniac im mená, i Sib­mu, a dali iné mená mes­tám, ktoré vy­stavili. 39 Potom odišli synovia Machíra, syna Manas­sesov­ho, do Gileáda a vzali ho a hnali Amoreja, ktorý býval v ňom. 40 A Mojžiš dal Gileád Machírovi, synovi Manas­sesov­mu, a býval v ňom. 41 A Jair, syn Manas­sesov, išiel a zau­jal ich dediny a na­zval ich dedinami Jai­rovými. 42 A Nóbach išiel a zau­jal Kenát a jeho mes­tečká a po­menoval ho Nóbachom, svojím menom.