Roháček4. Mojžišova11

4. Mojžišova

Numeri

Reptanie ľudu. Primiešanci. Manna.1 A ľud bol sťa samí takí, ktorí si sťažujú a hovoril zlé v uši Hos­podinove. A keď to počul Hos­podin, roz­nietil sa jeho hnev, a za­pálil sa proti nim oheň Hos­podinov a trávil v zad­nom konci tábora. 2 Vtedy kričal ľud na Mojžiša, a Mojžiš sa mod­lil Hos­podinovi, a oheň zhasol. 3 A na­zval meno toho mies­ta Tabéra, lebo sa bol proti nim za­pálil oheň Hos­podinov. 4 A pri­miešanej sber­by, ktorá bola medzi nimi, zmoc­nila sa veľká žiadosť. A ob­rátiac sa plakali, aj synovia Iz­raelovi a vraveli: Kto nám dá jesť mäso? 5 Roz­pomíname sa na ryby, ktoré sme jed­li v Egyp­te za­dar­mo, na uhor­ky, na melony, na por, na cibuľu a na ces­nak. 6 Ale teraz je naša duša vy­práh­la; nieto ničoho, nevidia naše oči ničoho iba tú man­nu. 7 A man­na bola jako semeno korian­drové a far­bu mala jako far­ba bdelium. 8 A ľud chodil sem a ta, a sberali a mleli žer­nov­mi alebo tĺk­li v mažiaroch, varili v hr­n­ci a robili z nej koláče, a jej chuť bola jako chuť čer­stvého oleja. 9 A keď padala rosa na tábor vnoci, padala naň i manna. 10 A Mojžiš počul, že ľud plače radom po svojich čeľadiach, každý pri dveriach svoj­ho stánu. Vtedy sa veľmi roz­nietil hnev Hos­podinov, a bolo to zlé i v očiach Mojžišových. Mojžiš si sťažuje Bohu.11 A Mojžiš po­vedal Hos­podinovi: Prečo si urobil tak zle svoj­mu služob­níkovi, a prečo som nenašiel milos­ti v tvojich očiach, že si složil na mňa bremeno všet­kého tohoto ľudu? 12 Či som ja nosil všetok ten­to ľud v živote? Či som ho ja splodil, že mi hovoríš: Nes ho vo svojom lone, jako nosí pes­tún ne­mluvňa, a zanes do zeme, ktorú si prísahou za­sľúbil jeho ot­com? 13 Kde od­kiaľ vez­mem mäso, aby som dal všet­kému tomuto ľudu, lebo plačú na mňa a hovoria: Daj nám mäsa, aby sme jed­li! 14 Nebudem ja sám môcť niesť všetok ten­to ľud, lebo mi je priťažký. 15 Ak mi máš tak­to robiť, zabi ma, prosím, ak som našiel milosť v tvojich očiach; ale nech nehľadím na svoje trápenie. Sedemdesiati starší. Mäso.16 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Shromaždi mi sedem­desiatich mužov zo starších Iz­raelových, o ktorých vieš, že sú to starší ľudu a jeho správ­covia, a poj­meš ich ku stánu shromaždenia, a nech tam stoja s tebou. 17 A ja sostúpim a budem tam hovoriť s tebou a vez­mem z ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, a ponesú spolu s tebou bremeno ľudu, a ne­ponesieš ty sám. 18 A ľudu po­vieš: Po­sväťte sa na zaj­tra a budete jesť mäso, lebo ste plakali do uší Hos­podinových hovoriac: Kto nám dá jesť mäso, lebo nám lepšie bolo v Egyp­te, a tedy vám dá Hos­podin mäso, a budete jesť. 19 Nebudete ho jesť jeden deň ani dva dni ani päť dní ani desať dní ani dvad­sať dní. 20 Ale za celý mesiac, až vám pojde z vašich noz­dier a zošk­liví sa vám, pre­tože ste po­hŕd­li Hos­podinom, ktorý je vo vašom strede, a plakali ste pred ním a vraveli: Prečo sme len vy­šli z Egyp­ta?! 21 A Mojžiš riekol: Šesťs­to tisíc peších je ľudu, medzi ktorými som ja, a ty hovoríš: Dám im mäsa, aby jed­li za celý mesiac. 22 Či sa im na­bije drob­ného dobyt­ka a rožného stat­ku, aby im po­stačilo? Či sa im azda shromaždia všet­ky ryby mora, aby im bolo do­sť? 23 A Hos­podin riekol Mojžišovi: Či je azda ruka Hos­podinova prikrátka vykonať to? Teraz uvidíš, či sa ti spl­ní moje slovo a či nič. 24 Vtedy vy­šiel Mojžiš a hovoril ľudu slová Hos­podinove a shromaždil sedem­desiatich mužov zo starších ľudu a po­stavil ich vôkol stánu. 25 A Hos­podin sos­túpil v ob­laku a hovoril mu a vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal na sedem­desiatich mužov, na tých starších. A stalo sa, ako spočinul na nich duch, že prorokovali, ale po­tom ni­kdy viacej. 26 A dvaja mužovia zo­stali v tábore; jed­nému bolo meno El­dád, a druhému bolo meno Médad, a duch spočinul aj na nich, lebo aj oni boli medzi za­písanými, ale neboli vy­šli k stánu a prorokovali v tábore. 27 Tu pri­behol mládenec a oznámil Mojžišovi a riekol: El­dád a Médad prorokujú v tábore. 28 A na to odpovedal Jozua, syn Núnov, služob­ník Mojžišov, jeden z jeho mláden­cov, a riekol: Môj pane, Mojžišu, za­bráň im! 29 Ale Mojžiš mu po­vedal: Či ty žiar­liš za mňa? No, bárs by všetok ľud Hos­podinov boli samí proroci. Lebo Hos­podin dal na nich svoj­ho ducha. 30 Po­tom sa odo­bral Mojžiš zpät do tábora, on i starší Iz­raelovi. Prepelice. Hroby...31 A tu sa vy­rútil vietor od Hos­podina, ktorý za­chvátil pre­pelice so sebou od mora a spus­til ich na tábor asi na deň ces­ty z jed­nej strany a asi na deň ces­ty z druhej strany, vôkol tábora, asi na dva lak­te na tvári zeme. 32 Vtedy vstal ľud a bol na nohách celý ten deň a celú noc i celý na­sledujúci deň, a shromažďovali pre­pelice. A ten, kto málo na­sbieral, na­sbieral desať chómerov, a poroz­kladali si ich všade vôkol tábora. 33 Ale kým ešte bolo mäso medzi ich zubami, prv ako bolo požuvané, za­pálil sa hnev Hos­podinov na ľud, a Hos­podin uderil na ľud a spôsobil porážku, veľmi velikú. 34 Pre­to na­zvali meno toho mies­ta Kib­rót-hat­taavé, lebo tam po­chovali ľud, tých, ktorí si žiadali. 35 Z Kib­rót-hat­taavé sa rušal ľud do Chaceróta, a boli v Chaceróte.