Ekumenický › Jób › 42

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Jóbova odpoveď1 Nato Jób od­povedal Hos­podinovi tak­to: 2 Spoz­nal som, že môžeš všet­ko, a že nijaký plán nie je pre teba ne­us­kutočniteľný. 3 Kto tu pre ne­znalosť za­krýva múd­re roz­hod­nutie? Pre­to od­povedám: Ja som hovoril o veciach, ktoré som nechápal, a o divoch, o ktorých ne­viem. 4 Vy­počuj ma, prosím, a ja pre­hovorím. Budem ti klásť otáz­ky a ty ma po­učíš. 5 Chýr o tebe sa mi do­stal do ucha, ale teraz ťa na vlast­né oči vidím. 6 Pre­to od­volávam svoje slová a kajám sa v prachu a v popole. 7 Po­tom, keď Hos­podin do­povedal Jóbovi tieto slová, Elífazovi z Témanu po­vedal: Môj hnev vzplanul proti tebe a tvojim dvom spoločníkom, lebo ste nehovorili o mne správ­ne, tak, ako môj služob­ník Jób. 8 Pre­to teda si vez­mite sedem býkov a sedem baranov, choďte k môjmu služob­níkovi Jóbovi a prines­te za seba spaľovanú obetu. Môj sluha Jób sa bude za vás mod­liť, lebo len pre neho nebudem za­ob­chádzať s vami podľa vášho bláz­nov­stva, pre­tože ste nehovorili o mne ako môj sluha Jób. 9 Po­tom Elífaz z Témanu, Bil­dad zo Šúachu a Cófar z Naamy urobili tak, ako im Hos­podin po­vedal. Nato Hos­podin vzal ohľad na Jóba. 10 Hos­podin zmenil Jóbov údel vtedy, keď sa mod­lil za svojich blížnych. Po­tom dal Hos­podin Jóbovi dvoj­násobok všet­kého, čo vlast­nil. 11 Vtedy k nemu prišli všet­ci jeho bratia, ses­try a všet­ci nie­kdajší známi, aby s ním jed­li chlieb v jeho dome. Prejavili mu sús­trasť a po­tešovali ho pre všet­ko zlé, čo Hos­podin na neho do­pus­til. Každý z nich mu daroval zlaté peniaze a jeden zlatý prs­teň. 12 Ďalšie Jóbove dni Hos­podin požeh­nal ešte väčšmi ako pred­chádzajúce. Mal š­tr­násťtisíc oviec a šesťtisíc tiav, tisíc vol­ských záp­rahov a tisíc oslov. 13 Mal sedem synov a tri dcéry. 14 Jed­nej dal meno Jemíma, druhú po­menoval Kecía a tretiu na­zval Keren-hapúk. 15 V celej krajine nebolo krajších žien ako boli Jóbove dcéry. Aj im dal otec dedičs­tvo medzi ich brat­mi. 16 Jób po­tom žil stoštyrid­sať rokov, videl svojich synov a vnukov až do štvr­tého po­kolenia. 17 Na­pokon Jób zo­mrel starý a sýty životom.